svetová próza po druhej svetovej vojne

Charakteristika svetovej prózy po druhej svetovej vojne 

Spoločensko-historické pomery:

Aktívna účasť národov v boji proti fašizmu ovplyvnila tematiku a myšlienkový obsah svetovej literatúry po skončení druhej svetovej vojny. Po roku 1945, keď sa Európa rozdelila na socialistický východ a západný blok, sa začalo prejavovať rozdielne chápanie života a jeho umeleckého spracovania. Literatúra sa výrazne zideologizovala. Na západe, najmä vo francúzskej a americkej literatúre, sa rozvinul literárny experiment, ktorý sa vyznačuje hľadaním nových výrazových prostriedkov a experimentovaním s rôznymi umeleckými a literárnymi žánrami. Tento prístup sa sústredil na osobné a subjektívne skúmanie existencie a identity, často s dôrazom na individualizmus a introspekciu. V celku tento smer možno nazvať existencializmus.

Existencializmus

• francúzska literatúra najvýraznejšie reagovala na rozpad morálnych a duchovných hodnôt počas vojny
• už od začiatku 20. storočia sa francúzska literatúra zaoberá analýzou človeka v spoločenskom zaradení
• po druhej svetovej vojne sa tento proces vyvinul v literatúre existencializmu
• existencializmus skúma otázky existencie človeka z hľadiska individuality, a spoločenských vzťahov
• existencialisti sa obracajú na človeka s filozoficko-etickým posolstvom a neustále zdôrazňujú estetickú funkciu umeleckého diela
• autori existencializmu kladú dôraz na osobnú slobodu a voľbu jednotlivca
• ich filozofia prekonáva pocity nezmyselnosti, opustenosti, beznádeje a úzkosti
• sloboda sa dosahuje nepodriadením sa okolnostiam a vžitej konvencii
• rozhodovanie je založené na vlastnej vôli a subjektívnych poznatkoch
• francúzska literatúra obsahuje viac smerov, ktoré inšpirujú európsku literatúru
• témy sú zamerané na boj proti vojne, fašizmu a na humanizmus
• počas bojov proti fašizmu vznikli diela ako Zem ľudí a Malý princ od Antoina de Saint-Exupéryho
• Camusov román Cudzinec je prvým veľkým dielom existencialistickej literatúry
• izolovaný a osamelý človek, revoltujúci proti spoločnosti, sa objavuje aj v ďalších dielach Camusa
• podobné témy nájdeme aj v dielach filozofa a dramatika J.P. Sartra

Antoine de Saint-Exupéry

• patrí k najvýraznejším a najsugestívnejším postavám vo francúzskej literatúre 20. storočia
• lietanie a písanie boli neoddeliteľnou súčasťou jeho života
• jeho päť kníh sa viaže k piatim miestam na svete, kam ho priviedla jeho služba
• jeho diela obsahujú opisy udalostí z leteckej služby, stretnutí s rôznymi ľuďmi a jeho úvah o postavení človeka vo svete
• Exupéry sa vo svojom umení staval proti vojne a zdôrazňoval zodpovednosť za druhých

Malý princ

• malý princ je najznámejším a najviac prekladaným dielom Antoina de Saint-Exupéryho
• ide o filozofickú rozprávku pre dospelých, určenú aj deťom
• dielo sa zaoberá základnými životnými hodnotami ako priateľstvo, zodpovednosť a láska
• príbeh je inšpirovaný autorovým zážitkom, keď havaroval v saharskej púšti
• rozprávač sa stretáva s malým princom, ktorý pochádza z ďalekej planéty
• princ ušiel zo svojej planéty, pretože pochyboval o láske ku svojej kvetine
• počas cesty navštívil päť planét s rôznymi obyvateľmi, ktorí predstavovali pokrivené ľudské charaktery
• na najmenšej planéte sa stretol s lampárom, s ktorým sa mohol spriateliť
• siedmou planétou bola Zem, kde stretol líšku, ktorá mu odhalila tajomstvo vidieť iba srdcom
• malý princ spoznal hodnotu ľudského citu a pochopil nezmyselnosť honby za náhražkami
• pomohol rozprávačovi objaviť studňu a po oprave lietadla sa vrátil na svoju planétu
• po jeho smrti sa jeho duša vracia ku kvetine, za ktorú cíti zodpovednosť
• dielo je založené na symbolike, ktorá je zrozumiteľná aj deťom

stručný dej:
Príbeh začína, keď pilot havaruje v saharskej púšti a stretáva malého chlapca, ktorý sa ukáže byť Malým princom z ďalekej planéty. Malý princ ušiel zo svojej domovskej planéty, asteroid B 612, pretože pochyboval o láske k svojej pyšnej kvetine. Na svojej ceste navštívil päť rôznych planét, z ktorých každá mala svojho obyvateľa predstavujúceho pokrivené ľudské charaktery. Prvým bol kráľ, ktorý bol sám a rád rozkazoval, druhý bol márnivec, ktorý si želal neustálu obdiv, tretí bol pijan, ktorý sa hanbil za svoje návyky, štvrtý biznismen, ktorý sčítaval hviezdy, a piaty lampár, ktorý bol neustále zaneprázdnený svojou prácou. Na šiestej planéte žil zemepisec, ktorý Malému princovi ukázal, že jeho kvetina je pominuteľná. Princ sa nakoniec dostal na Zem, kde stretol líšku, ktorá mu odhalila tajomstvo vidieť iba srdcom, čo mu pomohlo pochopiť hodnotu ľudského citu. Na Zemi Malý princ navštívil aj výhybkára a obchodníka s pilulkami, ktorí mu ukázali nezmyselnosť honby za materiálnymi hodnotami. Spolu s pilotom objavil studňu, ktorá symbolizovala krásu a zázrak. Po oprave lietadla Malý princ čelil hadovi, ktorý ho uštipol. Jeho duša sa po smrti vrátila na svoju planétu ku kvetine, za ktorú cítil zodpovednosť. Dielo končí tým, že rozprávač sa naďalej pozerá na hviezdy a spomína na Malého princa, jeho kvetinu a ovečku.

Albert Camus

• proletársky pôvod a nepriaznivé podmienky počas štúdia ho priviedli k ľavicovým a komunistickým názorom na postavenie človeka v spoločnosti,
• tieto názory zostali však len epizódou
• Albert Camus bol humanista so znalosťou humanistických tradícií vo francúzskej literatúre
• v prvom, absurdnom období tvorby, v dielach ako Caligula, Nedorozumenie a Cudzinec písal o absurdnosti ľudskej existencie a protirečení úsilia človeka a jeho zbytočnosti
• v druhom období tvorby kládol dôraz na činorodosť a ľudskú spolupatričnosť v boji proti abstraktnému zlu, čo sa prejavilo v dielach Mor a Mýtus o Sizyfovi

Mor

• Mor je fiktívna kronika o udalostiach v alžírskom Orane
• metafyzická alegória večného a absurdného ľudského údelu
• hlavná postava, lekár Rieux, tlmočí názory autora a zaznamenáva priebeh morovej epidémie
• postavy a situácie symbolicky zobrazujú Francúzsko, okupované nacizmom
• dielo spája odsúdenie fašizmu a zodpovednosť človeka za „mor“ akéhokoľvek typu
• základná myšlienka diela je humanizmus, avšak s dôrazom na tragickosť ľudského životaJean Paul Sartre

• už v mladosti písal fantastické poviedky
• po drobnejších spisoch o predstavivosti a citoch nasledovalo jeho ťažiskové dielo Bytie a ničota
• po vojne založil revue Temps modernes a usiloval sa zmieriť existencializmus s marxizmom
• zohral významnú úlohu vo filozofickom a literárnom živote povojnového Francúzska
• zastával ľavicové, nekomunistické postoje a vyznával nekompromisnú intelektuálnu angažovanosť
• ako pacifista odmietol v roku 1964 prijať Nobelovu cenu za literatúru
• v roku 1968 odsúdil vpád vojsk sovietskeho bloku do bývalého Československa
• bol nežiaducim autorom počas normalizácie v Československu
• jeho celoživotnou družkou bola spisovateľka Simone de Beauvoir

Múr

• v zbierke poviedok Múr zobrazuje J.P. Sartre výnimočných ľudí, ktorí sa uzatvárajú do seba
• pod vplyvom pocitu nezmyselnosti ľudskej existencie a protestu proti morálke spoločnosti stavajú múr medzi sebou a svetom
• Múr ilustruje hlavné myšlienky existencialistickej filozofie – pocit absurdnosti života, motív odcudzenia a problémy slobody voľby
• hlavný hrdina poviedky Múr je Pablo Ibieta, ktorý vo väzení čaká na smrť počas španielskej občianskej vojny
• Pablo je najprv zúfalý z blízkej smrti, no neskôr sa s rozsudkom vyrovná a je pripravený zomrieť
• dostane príležitosť zachrániť sa, ak prezradí miesto úkrytu revolucionára Ramona Grisa
• zo žartu povie, že Ramon je na cintoríne, netušiac, že to je pravda
• Pablo tak nevedomky spôsobí Ramonovu smrť a z človeka odhodlaného obetovať život za druhého sa stane zradca
• jeho sloboda sa stáva absurdnou

Absurdný realizmus

• dezintegrácia človeka vedie k dezintegrácii tradičného románového rozprávania, čím vzniká nový román alebo antiromán
• za zakladateľa antirománu sa považuje A. Robbe-Grillet
• autori vychádzali z myšlienky, že skutočnosť nemožno obsiahnuť v jednom diele
• písali racionálne, bez fantázie a odmietali klasickú prózu (dej, kompozíciu, epického hrdinu)
• dialóg považovali za dôležitý, pretože vyjadruje psychiku hovoriaceho, odmietali vnútorný monológ
• v 50. rokoch vo Francúzsku vzniká aj absurdná dráma, popri existencializme
• absurdná dráma sa vyznačuje absenciou súvislého deja, zápletky, motivácie postáv, medziľudskej komunikácie a rozuzlenia
• hrdina absurdnej drámy je často osamelý človek, neschopný komunikácie
• monológy sú nelogické, dialógy nesúvislé, reflektujú pocity zo straty hodnôt a absurdity sveta
• tieto prvky nachádzame v hrách S. Becketta a E. Ionesca
• aj ďalšie európske literatúry reagujú na rúcanie tradičných spoločenských a sociálnych hodnôt

Samuel Beckett

• francúzsky prozaik a dramatik írskeho pôvodu
• nositeľ Nobelovej ceny
• diela: Čakanie na Godota, Koniec hry, Posledná páska, Katastrofa – absurdné hry

Čakanie na Godota

• absurdná dráma o čakaní, ktoré neprináša výsledok
• dej sa odohráva v neurčitom čase a priestore
• postavy sa pohybujú v začarovanom kruhu
• hra nemá jasnú dejovú líniu
• divák sa nedozvie, kto alebo čo je Godot
• Godot môže symbolizovať Boha, smrť, nádej, či zmenu
• hra má rôzne interpretácie, vrátane beznádeje života po vojne
• hlavní hrdinovia Vladimír a Estragon čakajú na vidieckej ceste
• pán Pozzo a jeho sluha Lucky prichádzajú, čím narušia monotónne čakanie
• záver hry opakuje motív neustáleho čakania bez výsledku

stručný dej:
V absurdnej dráme Čakanie na Godota čakajú dvaja tuláci, Vladimír a Estragon, na vidieckej ceste na príchod tajomného Godota, ktorý má zmeniť ich osud. Hra sa odohráva v neurčitom čase a priestore, kde postavy uviazli v nekonečnom kruhu bezvýsledného čakania. Ich monotónny rozhovor je prerušený príchodom Pozza, ktorý prichádza s bičom, a jeho sluhu Luckyho, ktorý je pripútaný na reťazi. Pozzo a Lucky sa zdržia len krátko, po čom chlapec oznámi, že Godot dnes nepríde, ale zajtra určite. Nasledujúci deň sa scéna opakuje, avšak s tým rozdielom, že Pozzo je teraz slepý a závislý od Luckyho. Chlapec opäť prichádza s rovnakou správou, Godot nepríde. Vladimír s Estragonom zvažujú odchod alebo samovraždu, no nakoniec zostávajú stáť na mieste, stále čakajúc na Godota.