slovenská poézia po druhej svetovej vojne

literárna téma č. 23

Charakteristika slovenskej poézie po druhej svetovej vojne

obdobie po vojne patrí k najdramatickejším
viacerí autori boli väznení, emigrovali alebo tvorili v ústraní
po vojne vyšli básne napísané počas vojny, ktoré dovtedy nemohli vyjsť pre protivojnové zameranie
vychádzali aj zbierky nadrealistov a katolíckej moderny, často nábožensky orientované, vydávané najmä v emigrácii

Ján Kostra patrí k najväčším lyrikom slovenskej poézie
bol predstaviteľom staršej generácie povojnových básnikov
vo svojej tvorbe sa sústreďoval na detstvo, najmä v rodnom kraji, a na lásku k žene
v knihe veršov Moja rodná sa zameral na obranu domova a vyjadrenie lásky k vlasti
inšpiráciu čerpal zo spoločenskej a politickej situácie, najmä vypuknutia 2. svetovej vojny a rozdelenia Československa
básne v tejto zbierke sú ovplyvnené pochmúrnou a smutnou náladou, odrážajúcou tragické udalosti
vyjadruje odhodlanie brániť vlasť a bolesť z rozbitia jeho sna o harmónii

Báseň moja rodná je jednou z najznámejších básní Jána Kostru
človek sa zatúlal za prácou alebo štúdiom do sveta, ospevoval svet, ale Slovensko ostalo bez piesne
v prvých strofách využíva symboly, napr. krtisko predstavuje neznámy, komplikovaný svet
Slovensko je vykreslené ako kamenistá krajina, nielen jediné pole, s metaforou trnka na medzi odkazujúcou na historickú pozíciu Slovenska
trnka symbolizuje jednoduchosť a ušľachtilosť Slovenska, podobne ako pracovité, ale nevzdelané obyvateľstvo
zosobnenie Slovenska ako mladého dievčaťa, ktoré čakalo na básnika v pokornej pýche
biblický motív v strofách, kde Slovensko nazýva bosou kráľovnou, pastierkou jahniat
vlasť je krajinou prostých ľudí, ktorí ťažko pracujú
záver básne obsahuje symbol návratu domov, kde básnik padá tvárou do lona rodnej krajiny

bol jedným z najuznávanejších predstaviteľov oficiálnej literatúry počas komunizmu
patril k reprezentatívnym a kultovým básnikom socialistického režimu
svojou básnickou, publicistickou a verejnou činnosťou podporoval rozvoj a upevňovanie socialistického charakteru literatúry
v tvorbe sa zamýšľa nad zmyslom ľudského života
zbierka Appassionata sa zameriava na osobnú a ľúbostnú lyriku, s použitím hudobných termínov
lásku zobrazuje ako cit, ktorý často prináša sklamanie, dezilúziu, trápenie a smútok
manželstvo v jeho poézii zabíja lásku, čo vedie k hľadaniu únikov v nových vzťahoch

v zbierke Zvony zobrazuje prostého človeka zápasiaceho a hľadajúceho svoju podstatu
neustále hľadá pozitívne východiská
detstvo vníma ako určujúci faktor v ľudskom živote
v básni Zvony detstva dieťa predstavuje ako čistý, neskazený človek so srdcom a zvukom ako zvon
detstvo je považované za nenahraditeľný a jedinečný objekt nášho potešenia
každý túži spoznať správne riešenie vlastného života, najviac deti kvôli ich zvedavosti
to, čo deťom dáme, nám nikdy nevrátia
detstvo je charakteristické nevinnosťou, čistotou, spoznávaním, bezproblémovosťou a bezstarostnosťou
deti všetko prijímajú s úplnou samozrejmosťou

obohatil poéziu o nové rozmery a prispel k jej pozitívnejšej premene na rozhraní 50-tych a 60-tych rokov
na svet a človeka sa díva z neobvyklých uhlov, často využíva paródiu, iróniu a sarkazmus
básne sa vyznačujú originálnymi metaforami, personifikáciami a zvukovými hrami
básnická zbierka Dotyky vyvolala veľký ohlas literárnej kritiky
odmietol čierno-biele videnie reality a zameral sa na človeka s jeho intímnymi citmi a problémami
lyrický hrdina prežíva sklamanie a smútok, zápasí s nehostinnosťou sveta
vzťah muža a ženy v jeho poézii je plný napätia, ochladnutia, odcudzenia a hroziaceho rozchodu
nóvum jeho ľúbostnej poézie je autentickosť zážitku, ktorý patrí konkrétnej žene

Súvisiace témy:

Socialne siete

kontaktujte nás