svetová poézia po druhej svetovej vojne

Charakteristika svetovej poézie po druhej svetovej vojne 

spoločensko historické pomery:

Druhá svetová vojna a povojnový spoločensko-politický vývoj hlboko zasiahli do myslenia ľudí na celom svete. Otrasné zážitky z ničenia krajín, bojov a vyvražďovanie celých národov narušili a naštrbili dôveru v ľudský rozum, ale aj vieru v Boha.  Aktívna účasť národov v boji proti fašizmu ovplyvnila tematicky a myšlienkovo svetovú literatúru po skončení druhej svetovej vojny. Víťazstvo nad fašizmom však ešte neznamenalo porážku diktatúr na svete, práve naopak. Hneď po vojne sa z bývalých spojencov stávajú nepriatelia a svet sa ocitá v novej, tzv. studenej vojne. Rozdelenie Európy po roku 1945 na socialistický východ a západný blok viedlo aj k rozdielnemu chápaniu života a jeho umeleckého spracovania. Literatúra sa silne zideologizovala. 

• odklon od sociálnej problematiky v povojnovom období
• zameranie na psychologické a etické aspekty vzťahu jednotlivca k spoločnosti
• autori sa snažia byť svedomím národa a ovplyvniť city čitateľa
• nemecká literatúra prehodnocuje vzťah k minulosti a kultúrnym tradíciám
• v socializme, sa presadil socialistický realizmus
• západná literatúra (najmä francúzska a americká) pokračuje v predvojnových umeleckých smeroch a experimentuje s novými výrazovými prostriedkami
• v 50-tych rokoch mladá generácia rebelská voči konvenciám a civilizovanému svetu dospelých
• významný vplyv americkej literatúry na literárny vývin

Rozhnevaní mladí muži

Spoločensko-historické pomery:

V 50-tych a 60-tych rokoch dochádza predovšetkým medzi mladými ľuďmi k revolte proti spoločnosti, politike, studenej vojne, vojne vo Vietname atď. V Anglicku toto hnutie predstavuje skupina takzvaných rozhnevaných mladých mužov. 

• názov pochádza z hry Johna Osborna: Obzri sa v hneve
• prozaici sa snažia zachytiť realistický pohľad na svet robotníkov a intelektuálov
• literárni hrdinovia predstavujú mladé pokolenie, ktoré všetkým pohŕda a v nič neverí
• prejavujú hnev a kritiku voči svetu, osamotenie a bezmocnosť
• cítia sa neschopní vytvoriť harmonický vzťah
• vznik nového žánru – univerzitný román, ako reakcia na rozvoj univerzitného života
• medzi rozhnevaných mladých mužov patria spisovatelia ako John Osborne, John Wain, John Braine

John Osborn

Obzri sa v hneve

• divadelná hra patrí k vrcholným dielam rozhnevaných mladých mužov
• presvedčivá otvorenosť a hodnoverná psychológia postáv
• dráma je krutou výpoveďou o neschopnosti mladej generácie nájsť životnú perspektívu
• vzbura mladých je živelná a bezmocná v hneve proti zaužívaným konvenciám a životnému štýlu

Beat generation

• Beat generation je paralelou k rozhnevaným mladým mužom
• vznikla v San Franciscu v polovici 50-tych rokov
• nebola ucelenou generáciou ani nevyhlásila manifest
• tvorba beatnikov bola protestom proti americkému pokroku, prosperite a konzumu
• odmietali prispôsobovanie sa názorom a životnému štýlu iných ľudí
• neznášali rozdeľovanie podľa postavenia, pôvodu, náboženstva či homosexuálnej lásky
• ich prvé diela boli považované za neprístojné
• spájal ich životný pocit, osobná spolupatričnosť, snaha o intenzívnejší vnútorný život a neobmedzená osobná sloboda
• hlásali neviazanosť všetkých zmyslov
• písali poéziu určenú na verejné čítanie a počúvanie, inšpirácia vo východných filozofiách
• poézia bola prednášaná v nočných baroch, krčmičkách a kabaretoch so sprievodom džezovej muziky
• Básnik recitátor sa podobal spevákovi pop-music
• patria sem autori ako Jack Kerouac, Allen Ginsberg, Lawrence Ferlinghetti

Jack Kerouac

Na ceste

• autobiografický román označovaný za bibliu beatnickej generácie
• reportážny záznam tuláckych zážitkov a myšlienok hlavného hrdinu počas cesty z východu USA na západ
• hlavná myšlienka hrdinov je čo najviac si užiť, vytrženie dosahujú drogami, sexom a džezom
• vytvára mýtus hippies – kvetinových detí, charakteristický pre povojnovú Ameriku
• román Na ceste napísal Kerouac pôvodne na 31-metrový zvitok papiera bez interpunkcie
• pred prvým vydaním sa text musel upravovať, pretože Kerouac nevedel nájsť vydavateľa

Jerome David Salinger

Kto chytá v žite

• psychologický román, ktorý sa stal kultovým dielom beatnickej generácie
• hlavný hrdina, Holden Caulfield, rozpráva príbeh zo svojho pohľadu a využíva dobový slang
• román sa odohráva počas Holdenovej trojdennej cesty zo školy v Pencey
• Holden je vo svojej štvrtej škole a bol vyhodený pre zlé výsledky a nedostatok disciplíny
• jeho rodina je bohatá; otec je advokát a matka je citovo poznamenaná smrťou jeho brata Allieho
• jeho mladší brat D.B. je talentovaný spisovateľ, ktorý sa vzdal ideálov pre slávu v Hollywoode
• Holdenova sestra Phoebe je desaťročná dievčatko, ktoré miluje svojho brata a je pre neho zdrojom útulnosti
• Holden prechádza krízou identity a sklamaním zo sveta dospelých
• svoj voľný čas trávi v New Yorku, kde sa pokúša nájsť zmysel a útočisko pred vlastným chaosom
• zisťuje, že svet rovesníkov je rovnako sklamaním ako svet dospelých
• hlavný hrdina vyjadruje túžbu zachrániť deti pred nebezpečenstvom a pokrytectvom dospelých
• Holdenova psychologická kríza sa prejavuje protichodnými rozhodnutiami a skúšaním rôznych ciest úniku
• román nebol okamžite úspešný, ale neskôr sa stal symbolom pre povojnovú mladú generáciu
• Holdenov sen o zachraňovaní detí pred priepastí je symbolom jeho túžby ochrániť nevinnosť pred korupciou dospelého sveta
• kniha sa vyznačuje formálnou originalitou a použitím osobného, subjektívneho rozprávania

hlavné postavy:

• Holden Caulfield – sedemnásťročný chlapec, hlavný hrdina a rozprávač, cíti sa odcudzený a sklamaný zo sveta dospelých
• Phoebe Caulfield – desaťročná sestra Holdena, veľmi inteligentná a citlivá, má silný citový vzťah k svojmu bratovi
• B. Caulfield – Holdenov starší brat, bývalý vojak a talentovaný spisovateľ
• rodičia Holdena – otec je úspešný advokát, ktorý podľa Holdena upadol do konzumu, matka je emocionálne zranená smrťou Allieho

stručný dej:
Holden Caulfield, sedemnásťročný chlapec, rozpráva svoj príbeh z sanatória s ročným odstupom. Jeho príbeh sa začína, keď bol vyhodený zo svojej štvrtej školy, Pencey, kvôli zlým výsledkom a nedostatočnej disciplíne. Holden je sklamaný zo sveta dospelých, ktorých považuje za pokrytcov, a cíti sa odcudzený od svojej rodiny, ktorá je bohatá, ale emocionálne vzdialená. V New Yorku, kde sa nachádza počas svojho trojdenného úteku, sa pokúša nájsť zmysel v chaotickom svete dospelých, stretnutia s rovesníkmi a jeho vlastné vnútorné boje. Jeho hlavná túžba je ochrániť deti, ktoré symbolizuje jeho mladšia sestra Phoebe, pred nebezpečenstvom a pokrytectvom dospelého sveta. Svoju krízu identity a sklamanie z neúspechov vyjadruje prostredníctvom rôznych skúseností, vrátane stretnutí s prostitútkou a alkoholom. Holdenova predstava o svete je konfrontovaná s realitou, keď sa rozhodne vzdať svojho snu o zachránení detí a čierny humor mu pomáha prekonať jeho krízu. Kniha sa stáva vyjadrením generačného konfliktu a symbolom pre mladú generáciu, ktorá sa s ňou stotožnila.