slovenský socialistický realizmus

Charakteristika slovenského socialistického realizmu

• socialistický realizmus podporoval socialistické ideály a propagoval komunistickú spoločnosť
• diela mali realisticky zobrazovať každodenný život pracujúcich a úspechy socialistickej spoločnosti
• umenie a literatúra mali byť optimistické a vyjadrovať dôveru v socialistický pokrok
• umenie slúžilo na šírenie politických ideí a podporu socialistických hodnôt
• tento prístup čelil kritike za obmedzovanie umeleckej slobody a kreativity

Rudolf Jašík

• vynikajúci prozaik s dielami preloženými do angličtiny, nemčiny, francúzštiny a španielčiny
• nadviazal na tradíciu slovenskej lyrizovanej prózy
• charakteristické znaky jeho románov a noviel sú lyrickosť a baladickosť
• presvedčivo stvárňoval charaktery a kládol dôraz na psychológiu postáv
• v roku 1955 začal písať kroniku mesta Nitry, čo mu poskytlo námet na román-baladu Námestie svätej Alžbety

Námestie svätej Alžbety

• obžaloba fašistickej krutosti a neľudskosti
• dej sa odohráva na predmestí Nitry, na Námestí svätej Alžbety
• fašistický režim zasahuje do života obyvateľov, vrátane značkovania Židov
• príbeh sa sústredí na osudy Igora a Evy, ktorí čelia fašistickému útlaku
• vojnové zákony a prenasledovanie Židov sú centrálnymi témami

hlavné postavy:

• Igor: osemnásťročný mladík, ktorý sa snaží ochrániť Evu a bojovať proti fašistickému útlaku
• Eva: Igorova dievčina, Židovka, ktorá čelí represáliám a prenasledovaniu
• Evin otec: psychicky zrútený, apatický, rezignovaný na svoj osud
• Maxi: žid, ktorý predá koňa, aby pomohol Igorovi zaplatiť za krst pre Evu
• Maguš: obuvník a Igorov sused, ktorý sľubuje pomoc pri úteku Evy

Stručný dej:
Román Námestie svätej Alžbety je kritikou fašistickej krutosti a neľudskosti, ktorá narúša životy dvoch mladých ľudí, Igora a Evy. Príbeh sa odohráva na predmestí Nitry, kde fašistický režim zavádza represívne opatrenia, ako je značkovanie Židov žltou Dávidovou hviezdou. Igor, ktorý miluje Evu, sa snaží ochrániť ju a zabezpečiť jej krst, aby sa zachránila. Avšak jeho snahy sú márne, keďže fašisti zorganizujú záťah a Eva je zadržaná. Pri pokuse zachrániť mŕtve dieťa, ktoré chcela odniesť, je zastrelená. Napriek jej tragickému koncu, láska, ktorú Igor k Eve cítil, ostáva nesmrteľná.

Ladislav Mňačko

• významný slovenský prozaik, autor preložený do viacerých jazykov
• jeho diela sú známe lyrickosťou a baladickosťou, so zameraním na psychológiu postáv

Smrť sa volá Engelchen

• román z roku 1959 je významným dielom slovenskej literatúry o 2. svetovej vojne
• patrí medzi prvé diela, ktoré objektívne a nekonvenčne opisujú povstanie
• Mňačko vykresľuje boj partizánov realisticky, bez idealizovania
• postavy sú psychologicky presvedčivé a hodnoverné
• zobrazuje psychické následky vojny na postavy
• dielom súčasne prechádzajú prvky dokumentárnej a umeleckej prózy
• obsahuje autentické udalosti a postavy
• kniha je rozdelená na 10 kapitol, každá s mottom
• dej sa odohráva v posledných mesiacoch vojny a po jej skončení v Zlíne a okolí
• autobiografický charakter vychádza z Mňačkových vlastných zážitkov

hlavné postavy:

• Voloďa: hlavný hrdina a rozprávač, partizán, ktorý bol postrelený a ochrnul, je netrpezlivý a zúfalý, ale vytvára si blízky vzťah so sestričkou Eliškou
• Eliška: sestra, ktorá sa stará o Voloďu v nemocnici, postupne sa vytvára medzi nimi dôverný vzťah
• Nikolaj: veliteľ partizánskej skupiny, má veľkú autoritu a je rozvážny
• Fred: partizán nemeckej národnosti, s ktorým sa Voloďa spriatelil, jeho činy ohrozujú skupinu, nakoniec je zastrelený
• Marta: zamestnankyňa Kubisa, dvojitá špiónka, ktorá hrá dôležitú úlohu v odboji, je Židovka, ktorá prežila koncentračný tábor

Stručný dej:
Román Smrť sa volá Engelchen sa zaoberá realistickým obrazom partizánskej vojny v posledných mesiacoch 2. svetovej vojny. Dej sa sústreďuje na partizána Voloďu, ktorý je zranený a ochrnul. V nemocnici sa o neho starajú doktor Brázda a sestrička Eliška, s ktorou sa Voloďa vytvára blízky vzťah. Voloďa bol členom veľkej partizánskej skupiny na slovensko-moravských hraniciach, ktorá sa ukrývala v Ploštine. Skupina bola veľmi úspešná v sabotážnych akciách, no nakoniec bola zrazená, keď Nemci zistili o jej činnosti. Marta, ktorá bola dvojitá špiónka, sa snažila varovať obyvateľov Ploštiny, ale osada bola obkľúčená a úplne zničená. Marta a Karol videli zhorené domy a následky útoku. Kubis, otec Freda, bol zrazený a zabitý kvôli svojim informáciám pre partizánov. Po vojne Voloďa prežíva výčitky svedomia, ktoré sú umocnené vidinou zničených domov v Ploštine. Marta sa po vojne cítí znechutená a psychicky rozpadá, nakoniec sa zameriava na to, aby Voloďu odhalila meno dôstojníka, ktorý dal rozkaz na vypálenie Ploštiny – generála Engelchena. Po Martinej smrti sa Voloďa pomaly uzdravuje a plánuje nájsť Engelchena a postarať sa o jeho spravodlivý trest.

Alfonz Bednár

Sklený vrch

• román vyšiel v roku 1954
• má formu denníka hlavnej postavy
• príbeh sa odohráva na stavbe hydrocentrály a v Tichej doline
• súčasnosť sa prelína s vojnovými rokmi a povojnovým obdobím
• kniha zobrazuje vnútorný svet postáv, ich pocity a myšlienky
• povstanie je prítomné len v náznakoch a spomienkach
• kritický pohľad na budovateľské obdobie 50-tych rokov
• obsahuje lyrické a mýtické obrazy krásnej horskej prírody
• napätie vzniká vďaka konfliktom na stavbe a medzi postavami

hlavné postavy:

• Ema Klaasová – Solanová: hlavná postava, vyrovnáva sa so svojou minulosťou
• inžinier Jožo Solan: Emin manžel, čestný a oddaný práci
• Milan Kališ: Emina prvá láska, partizán, idealista
• Zoltán Balla: Emin bývalý snúbenec, vypočítavý a nespokojný
• Tretina: bývalý partizán, rozputáva konflikt na stavbe

Stručný dej:
Román Sklený vrch sa odohráva na stavbe hydrocentrály a v Tichej doline. Ema Klaasová – Solanová píše denník, aby sa vyrovnala so svojou minulosťou. Hlavné problémy súvisia s jej traumatickými skúsenosťami z vojny a súčasnými problémami na stavbe. Ema prežíva vnútorné konflikty spojené so smrťou svojej prvej lásky, Milana Kališa, a s nešťastným vzťahom so Zoltánom Ballom. Napätie na stavbe vyvrcholí obvineniami zo sabotáže, ktoré vedú k tragickej nehode, pri ktorej Ema zomiera. V závere vyjadruje presvedčenie, že život treba žiť s cieľom prispieť k lepšej budúcnosti.