slovenská literárna moderna
literárna téma č. 19
Charakteristika slovenskej literárnej moderny
- nazývaná aj Slovenská básnická moderna / Kraskova básnická škola
- prenikanie symbolizmu a impresionizmu (Baudelaire, Verlaine, Ady), nadväznosť na slovenský romantizmus
- dominancia lyriky a krátkych básnických útvarov
- témy: príroda, vnútorný svet človeka, sociálne otázky
Znaky tvorby a lyrického hrdinu:
- symbolika (farby, príroda, mená, čísla)
biblizmy, náboženské a latinské výrazy, alegórie - nadprirodzené motívy
melodický verš, častý daktyl - hrdina túži po láske, ale nenachádza ju
- cíti osamelosť, smútok, beznádej
je nespokojný s materiálnym svetom a všednosťou - spomína na detstvo, túži po pokoji
- vníma počasie ako zdroj nálad a spomienok
- citlivo vníma sociálnu nerovnosť
- prežíva sklamanie z postavenia slovenského národa
chce pracovať pre národ - kritizuje meštiactvo, morálku a ideológiu doby
Ivan Krasko
- na skutočnú básnickú osobnosť, ktorá sa vyjadrovala ako bytostnou potrebou sebavyjadrenia, sme čakali takmer 60 rokov od čias štúrovcov
- tou osobnosťou sa stal Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto
- svoje prvé básne publikoval pod pseudonymom Janko Cigáň
- Krasko sa hlásil k Vajanskému a Hviezdoslavovi, no jeho skutočnou inšpiráciou bola európska literárna moderna, najmä francúzska a rumunská
- vytvoril si vlastný básnický jazyk a symboly, ako sú topole, pusté pole, a havran, s clivou atmosférou veršov
- Krasko zdôrazňoval dôležitosť úprimnosti v poézii a odmietal bezobsažnú krasomluvu, pričom kládol dôraz na hudobnosť a zvukomalebnosť verša
- jeho tvorba, hoci neveľká, má hlboký obsah, najmä v zbierke Nox et solitudo
- najvydarenejšími básňami z Kraskovej intímnej lyriky sú Už je pozde… a Topole
Už je pozde…
- prostredníctvom prírodného motívu neskorej noci, symbolov mesiaca v splne, tieňov a mráčkov nad siným poľom navodzuje autor atmosféru smútku a prázdnoty
- neskoro je chápané ako pokročilá noc, ale aj ako premárnená príležitosť
- báseň je blízka hudbe nielen vďaka trochejskému rytmu, ale aj polysémantickosťou
- autor sa vyhol explicitnému vysloveniu príčiny smútku, čo umožňuje čitateľovi vlastnú interpretáciu
- čitateľ môže pochopiť obsah básne na základe vlastnej skúsenosti s premárnenými príležitosťami
- autor v básni zaujímavo pracuje s interpunkciou, čo podčiarkuje náznakovosť a nedopovedanosť výpovede
Topoľe
- opäť sa stretávame s prírodným motívom topoľov uprostred šíreho poľa
- básnik za sugestívnym prírodným obrazom topoľov ukrýva hlbšiu výpoveď
- posledná strofa naznačuje ďalšie významové vrstvy básne
- vzhľad topoľov je prirovnaný k vnútornému ustrojeniu ľudského ducha
- otázky o osude ľudského ducha po smrti sú tematizované
- báseň vyjadruje neistotu ohľadom existencie po smrti
- vedie k záveru, že nemáme v tomto smere istotu
Janko Jesenský
- charakter i tón Jesenského básní sa diametrálne líši od Kraskovej tvorby
- Jesenského satirický a ironický duch sa prejavil nielen v jeho próze, ale aj v poézii
- v zbierkach Na zlobu dňa I. a Na zlobu dňa II. satiricky komentuje vtedajšie pomery na Slovensku
- Jesenský odmietal pokračovať v duchu hviezdoslavovskej tradície
- nesedel mu ani charakter symbolizmu
- stvoril si vlastný štýl
- obohatil slovenskú poéziu o ľúbostné témy, ktoré od Sládkovičovej Maríny na Slovensku takmer vymizli
- niektoré ľúbostné básne majú ľahký nádych erotiky
