staroveká a antická literatúra

Charakteristika starovekej orientálnej a antickej literatúry

• vznikajú prvé diela v písanej forme
• vychádzajú z ústne hovorených mýtov
• témy sú: stvorenie sveta a človeka, historické udalosti
• na počiatku tohto obdobia vzniká najstarší epický útvar – epos

epos

• mieša sa v ňom opis reálnej skutočnosti a nadprirodzené javy
• veci môžu mať nadprirodzené účinky alebo javy

delenie starovekej literatúry:

1. A) Orientálna literatúra: sumerská, akkadská, egyptská, indická, hebrejská;
2. B) Antická literatúra: grécka, rímska.

Orientálna literatúra

• územie, ktoré vzniklo na blízkom východe medzi riekami Eufrat a Tigris
• obývané rôznymi kmeňmi ako napríklad Sumeri
• boli to práve Sumeri, ktorí vynašli, alebo aspoň zdokonalili klinové písmo

Sumerská literatúra (4.tis. pred n. l.)

Epos o Gigamešovi

• hrdinský epos – hrdinovia žijú, trpia a umierajú ako normálni ľudia, sú však obdarení nadľudskou silou
• skladá sa z dvoch častí:

1. priateľstvo hlavného hrdinu s Enkiduom
2. Gilgamešovo úsilie o dosiahnutie večného života

• nesmrteľnosť sa v tomto diele chápe ako výnimočnosť človeka
• nesmrteľnosť hrdina dosiahne svojimi skutkami
• Sumerský kráľ Gilgameš je historická postava a mesto Uruk jedno z najstarších mestských štátov Mezopotámie
• hrdinstvo Gilgameša, jeho statočnosť a tragický osud inšpirovali po stáročia mnohých autorov
• Epos je výrazom mezopotámskej kultúry, ktorá ovplyvnila rôzne neskoršie kultúry

stručný dej:
Obyvatelia sa sťažujú bohom na vládcu Gilgameša. Gilgameš bol synom človeka a matky bohyne Nimsun, bohovia mu dali krásu, múdrosť i silu, ale bol aj človekom, a preto bol smrteľný. A tí stvoria polodivého človeka Enkidua, ktorý Gilgameša v zápase premôže. Spriatelia sa a s pomocou boha slnka Šamaša v libanonských horách spoločne zabijú hrozného strážcu cédrového lesa Chuvavu. Po návrate do Uruku sa do Gilgameša zaľúbi zradná bohyňa Ištar. Gilgameš ju odmieta a za trest ho napadne nebeský býk. S Enkiduom býka zabijú. Enkidu z vôle bohov umiera. Gilgameš ho oplakáva a hľadá tajomstvo večného života. Vydá sa za jediným nesmrteľným človekom Utanapištimom, ktorý prežil potopu sveta a žiada ho o radu. Unavený Gilgameš nedokáže bdieť šesť dní a sedem nocí, a tak stráca nádej na nesmrteľnosť. Nepomôže mu ani získanie tajomnej rastliny večného života z morského dna, lebo ju v nestráženej chvíli prehltne had. Zostáva mu návrat do Uruku a pýcha nad vlastným dielom – pevnými mestskými hradbami.

Hebrejská literatúra (od 12. stor. pred n. l.)

• je najmladšou z literatúr Blízkeho východu
• zachovala sa nepretržitým ústnym podaním
• najcennejšou pamiatkou je Biblia, ktorá je súčasne umeleckým, náboženským, historickým a vecným dielom
• obsahuje texty, ktoré vznikli v rozličných časových obdobiach a napísali ich rozliční autori
• delí sa na dve časti: Starý zákon, Nový zákon.
• Príbehy a postavy Biblie inšpirovali mnohých umelcov: známa je Sixtínska kaplnka od Michelangela, ktorej steny sú pomaľované výjavmi zo Starého zákona; motív Kaina a Ábela nájdeme v modernej literatúre v diele J. Steinbecka Na východ od raja; posledné dni Ježiša Krista spracoval A. L. Weber v modernom rockovom muzikáli Jesus Christ Superstar či Mel Gibson vo filme Umučenie Krista.

Indická literatúra (2. tis. pred n. l.)

• vznikajú védy – posvätné knihy vo védskom jazyku,
• písané v jazyku sanskrt
• je to starý indoárijský jazyk, používal sa už 2500 rokov pred naším letopočtom

Antická literatúra (od 9. stor. pred n. l. do 5 stor. n. l.)

• je najstaršou, veľmi významnou epochou v literárnej tvorbe Európy
• zahŕňa starovekú grécku a rímsku literatúru

Grécka literatúra  (od 9. stor. pred n. l. do 5. stor. n. l.)

• starí Gréci sú tvorcami prvej európskej literatúry
• vytvorili takmer všetky druhy slovesného umenia
• najbohatším inšpiračným zdrojom bola mytológia a histórii
• Takmer všetky staroveké grécke umelé literárne druhy čerpali z ľudovej tvorby
• stali sa inšpiráciou pre autorov v ďalších historických obdobiach, aj zdrojom frazeologizmov
• v gréckej dráme hrali len muži
• veľkú obľubu si u starých Grékov získali Ezopove bájky
• z lyriky je to tvorba ženskej predstaviteľky Sapfo
• v literatúre tohto obdobia dosiahla najväčší úspech tragédia a komédia
• herci vystupovali v maskách, kvôli dobrej viditeľnosti mali topánky s vysokou podrážkou a väčšinou iba stáli a recitovali svoje dialógy
• veľká časť gréckej literatúry bola určená pre verejné, masové potreby, ako boli rozličné slávnosti, bohoslužby a politické zhromaždenia i dramatické predstavenia
• medzi najstaršie básnické starogrécke diela patria slávne eposy Ilias a Odysea, ktoré sa pripisujú slepému básnikovi Homérovi

Ilias/ Iliada

• je veľká epická báseň
• ospevuje mesto Ilion (Tróju) a boje pri ňom

stručný dej:
Vojnu medzi Trójou a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol Helenu, krásnu ženu spartského kráľa Menelaa. Boje pred Trójou pokračujú, v jednotlivých epizódach sa predstavujú poprední grécki a trójski bojovníci a okrem vojnových udalostí sú vykreslené aj niektoré mytologické príbehy. Gréci bojujú desať rokov, ale víťazstvo sa prikláňa raz na jednu raz na druhú stranu aj pričinením bohov, ktorí sú tiež rozdelení na dva tábory. Ku koncu vojny sa Achilles odmieta zúčastniť bojov, lebo Agamemnon, brat kráľa Menelaa, mu odňal ukoristenú zajatkyňu. Jeho výzbroj si požičia priateľ Patroklos, ktorého však zabije trójsky hrdina Hektor v domnení, že je to Achilles. Epos vrcholí opisom súboja Achilla s Hektorom. Končí sa Achillovým víťazstvom a potupou zabitého Hektora, ktorého vláčia okolo hradieb a nakoniec ho vydajú kráľovi Priamovi.

Odysea

• dej druhého Homérovho eposu sa odohráva na sklonku desiateho roka po skončení trójskej vojny
• odysea je predovšetkým poéma o mori a námorných dobrodružstvách, popretkávaná mytologickými a fantastickými motívmi a postavami

Antigona

• v Antigone Sofokles spracúva mytologický námet
• zrážka medzi mocou a mravným princípom je aj generačným konfliktom
• mladí, Antigona a Haimon, reprezentujú svedomie, rozum, sú ochotní o svojich názoroch diskutovať, vysvetľovať a presviedčať odporcu
• Kreon ako predstaviteľ starej generácie a stelesnenej krutej moci stavia svoju autoritu na bezvýhradnej poslušnosti a nemenných strnulých dogmách
• podstata konania hlavnej postavy tragédie Antigona spočíva v rozhodnom a neochvejnom čine, ktorý pramení z presvedčenia zachovávať vernosť starým morálnym príkazom
• vôľa smrteľníka, podľa Antigony, nemôže rušiť „nepísané a neochvejné božie zákony“
• začína sa konflikt, v ktorom Antigona tvrdo obhajuje svoj čin

stručný dej:
Antigonini bratia Polyenikos a Eteokles zápolili o vládu nad Tébami. Polyenikos opustil vlasť a o nejaký čas sa vrátil s vojskom, aby sa zmocnil vlády. V boji padol on i jeho brat Eteokles. Nový vládca, ich strýko Kreon, zakázal Polyneika, ktorý bojoval proti vlasti, pochovať. Antigona sa vzoprela Kreonovmu príkazu a brata pochovala. Na príkaz rozhnevaného Kreona, ktorý nič nedá na prosby svojho syna Haimona, Antigoninho snúbenca, dievčinu zaživa zamurujú v skalách za mestom, kde sa obesí. Haimon prekľaje otca a zahynie vlastným mečom. Po týchto hrozných udalostiach spácha samovraždu i Kreonova žena Euridika. Až vtedy si zdrvený Kreon v závere hry uvedomuje svoju vinu.

Rímska literatúra (od 3. stor. pred n. l. do 5. stor. n. l.)

• rimania boli obdivovateľmi gréckej kultúry, a preto sa snažili prevziať či napodobniť z Grécka, čo sa dalo
• vznikala z prekladov gréckych diel do latinčiny
• Rimania dostali všetky literárne druhy hotové, vkladali do nich len svoje národné prvky