staroslovienska literatúra
literárna téma č.3
Charakteristika staroslovienskej literatúry (800 – 1000 n. l.)
Veľkomoravské obdobie
- začiatky písanej slovenskej literatúry súvisia s príchodom kresťanstva v stredoveku
- bohoslužobným jazykom bola latinčina, do domáceho jazyka boli preložené len základné náboženské texty
- Veľkomoravské kniežatá, Mojmír a Rastislav, bojovali proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše
- v roku 862 požiadal knieža Rastislav byzantského cisára Michala III. o vyslanie misionárov do Veľkej Moravy
- v roku 863 prišli na naše územie dvaja kňazi, Konštantín a Metod
- Konštantín a Metod poznali slovanské nárečie z okolia Solúna a zostavili staroslovienčinu
- Konštantín, pred príchodom, vytvoril prvé slovanské písmo – hlaholiku
- ich misijná činnosť oslabila snahy franských feudálov o nadvládu nad Veľkomoravskou ríšou
- Konštantína a Metoda obvinili franskí kňazi z bohorúhačstva, a preto išli do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu
- Konštantín obhajoval staroslovienčinu ako spisovný aj cirkevno-kresťanský jazyk
- Pápež schválil slovanskú bohoslužbu a staroslovienske preklady bohoslužobných kníh
- Konštantín v Ríme vstúpil do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril
- Svätopluk, po nástupe na trón dal uvrhnúť Metoda do väzenia
- po prepustení musel Metod znova obhajovať slovanskú bohoslužbu u pápeža
- po Metodovej smrti pápež zakázal slovanskú bohoslužbu
- slovanskí kňazi museli odísť pred prenasledovaním, väčšinou do Bulharska, kde zostavili nové písmo – cyriliku
- staroslovienska prekladová literatúra slúžila najmä na náboženské a liturgické potreby
- Konštantín napísal veršovaný predslov k prekladu Evanjelia, tzv. Proglas
- medzi významné pamiatky staroslovenskej literatúry patria aj Moravsko-panónske legendy
Proglas
- báseň má 110 veršov
- je prvá, a najstaršia, slovanská báseň
- báseň je patetickým chválospevom a zanietenou obhajobou slovanskej knižnej vzdelanosti
- autor vyjadruje právo Slovanov na vlastný liturgický jazyk, na možnosť počúvať slová kresťanskej náuky vo svojom jazyku
- Konštantín v básni požaduje, aby človek bol gramotný, čo je základ pre knižnú kultúru a duchovný život
Moravsko – panónske legendy
Tvoria ich dve legendy: 1. život svätého Konštantína 2. život svätého Metoda
- legendy o živote svätého Konštantína napísal Kliment
- autor sa sústreďuje na vykreslenie Konštantínovho detstva, štúdia, múdrosti, činnosti, vyzdvihuje jeho nadanie, súcit s trpiacimi a neochvejnosť pri obhajovaní pravdy proti trojjazyčníkom
- život sv. Metoda napísal Gorazd
- je bohatší na životopisné fakty a približuje Metodovu činnosť na Veľkej Morave
- obsahuje historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie
- Moravsko – panónske legendy predstavujú umeleckú prózu a zároveň historický dokument
- nie sú to legendy v pravom slova zmysle, pretože sa autori sa pridržiavajú konkrétnych faktov a udalostí
