spracovanie informácii

Informácia a spracovanie informácií

Informácia je údaj, správa alebo poznatok, ktorý rozširuje, spresňuje alebo mení poznanie človeka. V užšom zmysle ide o taký údaj, ktorý je pre používateľa významný a použiteľný. Informáciou môže byť aj nový fakt alebo poznatok, ktorý obohacuje naše chápanie skutočnosti. V oblasti informatiky sa informáciami rozumejú aj údaje a dáta určené na strojové spracovanie.

Spracovanie informácií predstavuje súbor činností, ktorými človek alebo inštitúcia informácie získava, triedi, hodnotí, uchováva a následne využíva. Uplatňuje sa najmä pri tvorbe odborných a publicistických textov, pri štúdiu, výskume a systematickom získavaní poznania.

Informatika

Informatika je vedný a študijný odbor, ktorý sa zaoberá vznikom, získavaním, spracúvaním, ukladaním, sprístupňovaním a praktickým využívaním informácií. Pri práci s informáciami čerpáme z rôznych informačných prameňov.

Informačné pramene

Primárne informačné pramene

Pôvodné, nespracované a prvoradé zdroje informácií:

• knihy
• články v časopisoch a novinách
• odborné a vedecké práce
• výskumné správy
• vedecké spisy
• nahrávky
• originálne webové texty

Sekundárne informačné pramene

Spracúvajú alebo opisujú informácie z primárnych prameňov:

• anotácie
• resumé, abstrakty
• obsahy kníh
• menné a vecné registre
• katalógy knižníc
• encyklopédie
• slovníky

Terciárne informačné pramene

Súhrnné a prehľadové zdroje informácií:

• bibliografie
• rešerše
• výsledky vyhľadávania na internete

Informácie o knihe

• záložka alebo prebaly – stručná charakteristika obsahu
• obsah knihy – prehľad kapitol a strán
• menný a vecný register – abecedný zoznam mien a pojmov
• marginálie – stručné poznámky na okrajoch strán
• resumé – stručný súhrn obsahu, často v cudzom jazyku
• použitá literatúra (bibliografia) – zoznam zdrojov

Kartotéka a databáza

Kartotéka je systematicky usporiadaný súbor lístkov alebo digitálnych záznamov s informáciami o dokumentoch. Spracovaním kartotéky do elektronickej podoby vzniká databáza, ktorá umožňuje efektívne vyhľadávanie údajov.

Bibliografický zápis

Bibliografický zápis obsahuje základné údaje o informačnom zdroji, najmä meno autora, názov diela, miesto vydania, vydavateľstvo, rok vydania a rozsah strán. Jeho forma sa riadi platnými normami STN alebo ISO.

Pri internetových zdrojoch sa uvádza:

• URL adresa
• dátum prístupu

Príklad klasického bibliografického zápisu:
Pisárčiková, M.: Jazyk súčasnej prózy a jazyková kultúra. Bratislava: Veda, 1995, s. 35.

Príklad bibliografického zápisu pri čerpaní informácii z internetu: 
História bratislavskej MHD. Dostupné na: http://www.imhd.sk/ba. [cit. 31. 1. 2002].

Rešerš

Rešerš je systematický prehľad a súpis informácií o určitej téme, získaný z primárnych a sekundárnych prameňov, ako sú knižnice, databázy a katalógy. Slúži na zorientovanie sa v danej problematike.

Anotácia a resumé

Anotácia je stručná charakteristika obsahu dokumentu. Môže informovať, hodnotiť alebo propagovať text a často má aj motivačný charakter. Na rozdiel od resumé, ktoré vecne zhrňuje obsah, anotácia má čitateľa zaujať.

Knižničný systém Slovenskej republiky

Je súčasťou štátneho informačného systému a tvoria ho:

• národná knižnica
• vedecké knižnice
• akademické knižnice
• verejné knižnice
• školské knižnice
• špeciálne knižnice

Spracovanie cudzieho textu

• konspekt – výťah hlavných myšlienok textu
• osnova – prehľad bodov zapísaných v heslách
• téza – stručná myšlienka vyjadrená ucelenou vetou
• citát – doslovné prevzatie cudzieho textu s uvedením zdroja
• voľná citácia – voľné použitie myšlienky bez doslovnosti
• parafráza – preformulovanie cudzieho textu vlastnými slovami