rečnícky štýl
gramatická téma č. 4
Charakteristika rečníckeho štýlu
Rečnícky štýl je ústny komunikačný štýl, ktorý sa uplatňuje najmä vo verejných, pracovných aj súkromných situáciách. Je charakteristický priamym kontaktom rečníka s publikom a snahou pôsobiť nielen na rozum, ale aj na city poslucháčov. Rečník reaguje na náladu publika, využíva mimiku, gestá, intonáciu a tempo reči.
Komunikačné sféry rečníckeho štýlu
- Verejná sféra – oslavy, výročia, politické prejavy, moderovanie
- Súkromná sféra – rodinné slávnosti, smútočné a sobášne prejavy
- Pracovná sféra – konferencie, zhromaždenia, školenia
Funkcie rečníckeho štýlu
Hlavnou úlohou rečníckeho prejavu je pôsobiť na poslucháča. Podľa situácie môže mať prejav viacero funkcií:
- presviedčať a agitovať
- informovať a vysvetľovať
- komentovať a hodnotiť
- zabávať a zapôsobiť na city
- sprevádzať slávnostné alebo pracovné podujatie
Znaky rečníckeho štýlu
Verejnosť
Rečnícky štýl sa realizuje najmä vo verejnej komunikácii, ale aj v súkromí. Používa spisovnú slovenčinu a jazykové prostriedky musia byť zrozumiteľné širokému publiku.
Ústnosť
Prejav je vopred písomne pripravený, ale realizuje sa ústne. Rečník využíva zvukové prostriedky reči (intonácia, melódia, dôraz) a sleduje reakcie poslucháčov. Dôležitá je aj neverbálna komunikácia.
Sugestívnosť
Rečník sa snaží zapôsobiť na city poslucháča, presvedčiť ho a ovplyvniť. Využíva prostriedky iných štýlov.
Adresnosť
Publikum je vždy prítomné. Na vytváranie kontaktu slúžia oslovenia, rečnícke otázky, 1. a 2. osoba.
Názornosť
Reč je sprevádzaná argumentáciou, presviedčaním, dokazovaním a dokumentovaním.
Klasifikácia útvarov rečníckeho štýlu podľa funkcie
- agitačno-propagačné prejavy: politická reč (parlamentný prejav, predvolebný prejav), súdna reč (reč obžaloby, reč obhajoby)
- náučné prejavy: prednáška, referát, polemika, debata
- príležitostné prejavy:
- verejné prejavy (slávnostný prejav: jubilejný, spomienkový, gratulačný; rámcový prejav: privítací, záverový, otvárací, pozdravný; informačný prejav: konferenciersky, rozkaz)
- rodinné prejavy (sobášny, pohrebný, pri krste dieťaťa, rodinná situácia)
Príležitostný prejav
- je hovorenou úvahou, jazyk ozvláštňujú výrazové prostriedky umeleckého štýlu, ako metafory, prirovnania, opakovacie figúry, rečnícka otázka, zvolania a citáty
- obsahuje:
- úvod: oslovenie jubilanta (prednosť ženám a vyššie funkčne postaveným osobám), objasnenie udalosti
- jadro: posudzovanie, hodnotenie pojmov, analýza témy, hodnotenie obdobia, triedenie (porovnanie, zovšeobecnenie, podloženie citátom)
- predpoklad: vyjadrenie predpokladu, viery, presvedčenia alebo hypotézy autora
- záver: záverečné pokyny (zhrnutie, návody, príkazy, výzvy, želanie príjemného večera, poďakovanie, vyjadrenie úcty); v krátkych príležitostných prejavoch je zvyčajne prvá veta úvodom a posledná záverom
História rečníctva
Rečníctvo vzniklo v starovekom Grécku v 6. storočí pred n. l. Medzi najvýznamnejších rečníkov patrili Sokrates, Platón, Aristoteles a Demosthenes. Aristoteles vytvoril prvú systematickú teóriu rétoriky. V Ríme nadviazali na grécku tradíciu najmä Cicero a Caesar. Na Slovensku zohral významnú úlohu Ľudovít Štúr, autor známych parlamentných prejavov.
