svetový Klasicizmus a osvietenstvo

Charakteristika svetového klasicizmu

spoločensko-historické pomery:

Dlhé obdobie nekonečných vojen a povstaní sa blíži ku koncu. Rovnako sa však začína koniec feudálnych vzťahov založených na pôde a na vzájomnom vzťahu pána a vazala. Čoraz významnejšie postavenie nadobúda meštianstvo, alebo inak buržoázia. Začína sa rozvíjať priemyselné podnikanie. Klasicizmus vznikol a vyvrcholil na francúzskom dvore vo Versailles za vlády Ľudovíta XIV. nazývaného aj Kráľ Slnko. Odtiaľ sa rozšíril do celej Európy ako umenie, ktoré sa prispôsobuje potrebám a vkusu dvornej spoločnosti.

charakteristika klasicistickej literatúry:

Vznikla vo Francúzsku v 17. storočí. Zmysel umenia vidí v napodobňovaní prírody, hlavne toho, čo je v nej nemenné a podstatné. Za ideál považuje antiku, podľa antického vzoru má presné pravidlá, ktoré treba rešpektovať.

Rozlišuje dva druhy žánrov:

1. vysoké: óda, elégia, epos, tragédia (hrdinami boli príslušníci vyšších vrstiev);
2. nízke: bájka, satira, komédia (vyznačovali sa komickosťou a námety čerpali aj zo života nižších vrstiev)

• norme podliehala aj klasicistická dráma, pri ktorej sa od autora vyžadovalo dodržanie tzv. troch jednôt:

jednota času – dej sa musí odohrávať počas 24, výnimočne 30 hodín

jednota miesta – dej sa musí odohrávať na jednom mieste

jednota deja – autor musí sledovať jedinú hlavnú dejovú líniu

• opierala sa o racionalizmus Reného Descarta: “Myslím, teda som.“
• nevšíma si človeka takého, aký je, ale aký by mal byť: vytvára typy postáv zovšeobecnením charakterových vlastností
• hlavným konfliktom v dielach je rozpor medzi citom a povinnosťou

Pierre Corneille

• populárny autor tragédií
• napísal tragédiu Cid
• hlavný hrdina, šľachtic, Don Rodrigo, sa rozhoduje medzi povinnosťou pomstiť urážku svojho otca a láskou k jeho milej Ximéne
• po krátkom váhaní sa v duchu klasicistického racionalizmu rozhodne pre povinnosť
• na rozdiel od Hamleta, ktorý je do konca zmietaný v pochybnostiach o pravde a správnosti svojho počínania
• Don Rodrigo racionálnou úvahou dospieva k istote

Jean-Baptiste Poquelin Moliére

• zasvätil celý život divadlu: autor, herec, režisér, riaditeľ divadelnej spoločnosti
• napísal 33 komédií, vyše polovica dodnes tvorí základ komediálneho repertoára
• vrcholy tvorby: komédie Mizantrop, Lakomec, Don Juan.

Lakomec

• námet pochádza z antiky
• téma je vysmievanie sa z lakomstva, ktoré deformuje charakter a ničí medziľudské vzťahy
• zachováva jednotu miesta, času a deja
• vonkajšiu kompozíciu tvorí 5 dejstiev
• vnútorná kompozícia: zápletka nie je dôležitá, dôležitý je pohľad na lakomca
• nečakané rozuzlenie

postavy:

• Harpagon: skupáň, 56 rokov, vdovec, otec Kleanta a Elizy, je lakomý, sebecký, podozrievavý, nespoločenský, nedopraje nič sebe, ani iným, kradne ovos koňom, dôveruje Valérovi kvôli lichoteniu
• Valér: Pracuje ako sluha, ale je šľachtic, zaľúbený do Elizy, bystrý, získava Harpagonovu dôveru
• Kleant: syn Harpagona, v konflikte s otcom, hrá hazardné hry, miluje Marianu
• Eliza: dcéra Harpagona, krásna, nesmelá, miluje Valéra, otec ju chce vydať za starca
• Frozína: parížska dohadzovačka, majsterka v lichôtkach a pretvarovaní

stručný dej:
Valér pracuje v dome Harpagona, aby bol blízko Elizy, ktorú miluje. Kleant sa zdôverí sestre Elize, že ľúbi chudobné dievča Marianu. Harpagon o citoch svojich detí nič nevie a zaujímajú ho len peniaze. Oznámi deťom, že sa mieni oženiť s Marianou, Kleantovi našiel vdovu a Elize postaršieho pána Anzelma. Deti sú proti. Mariana spoznáva na návšteve, že jej milý Kleant je synom jej budúceho ženícha. Kleant sa preriekne a jeho otec pochopí, že má v synovi soka v láske. Zmizne Harpagonova truhlička s peniazmi, krádež vyšetruje komisár a Harpagon žiada zavrieť celé mesto. Truhličku vzal sluha Šidlo a odovzdal ju Kleantovi. Do domu prichádza Anzelm. Valér priznáva, že miluje Elizu a prišiel do Paríža hľadať otca, ktorý si myslí, že jeho deti zahynuli pri stroskotaní lode. Vysvitne, že Valér a Mariana sú stratené deti Anzelma, neapolského šľachtica. Anzelm sľúbi vystrojiť svadby svojich detí. Harpagon im dá požehnanie, hlavne preto, že sa našli jeho peniaze, ktoré mu vrátil Kleant pod podmienkou, že si on i Eliza môžu vziať partnerov, ktorých milujú.

Osvietenstvo:
Hnutie, ktoré sa zakladalo na dôvere v osvietený rozum a na pravde, ktorú poznávalo buď rozumom, alebo empíriou. Viedlo zápas s predsudkami a poverami. Presadzovalo slobodu myslenia a presvedčenia. Zdôrazňovalo, že ľudia sú si od prírody rovní, nemá sa im vládnuť despoticky, ale osvietene. Podporovala ho aj značná časť aristokracie a niektorí panovníci, ktorí ho využili na modernizáciu svojich štátov a hospodárstva. Základný znak osvietenského myslenia je súhra rozumu a citu.