slovenský realizmus
literárna téma č. 11
Charakteristika slovenského realizmu
spoločensko-historické pomery
V roku 1867 sa uskutočnilo rakúsko-maďarské vyrovnanie. Vznikol štát dvoch rovnoprávnych a rovnocenných krajín, Rakúska a Uhorska. Maďarizácia, realizovaná predovšetkým prostredníctvom školstva, ale aj cirkvi, zosilnela.
- vývoj slovenskej realistickej literatúry sa oneskoril za Európou takmer o polstoročie, nadväzovala na európsky realizmus
- prednosť mala stále národná tematika, ale aj problémy spoločnosti, kultúrny a spoločenský život ľudu
- národnú otázku neskôr nahradila sociálna
- autori riešili problém zemianstva, jeho zaradenie do spoločnosti, jeho úlohu v národnom živote, problém roľníctva, sociálny útlak a biedu
- prvým vystúpením mladej generácie bol almanach Napred, ktorý zostavili P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšell
- slovenský realizmus sa delí na opisný (1. vlna) a kritický (2. vlna)
Prvá vlna slovenského realizmu (1880 – 1900)
- predstavitelia: Svetozár Hurban-Vajanský, Pavol Országh-Hviezdoslav, Terézia Vansová, Martin Kukučín, Elena Maróthy-Šoltésová
- v próze dominujú krátke útvary: poviedka, črta, novela
- za vrchol tvorivého umenia sa považuje román
- v dielach prevažuje hovorový jazyk, propagácia slovenčiny
- najmenej sa rozvíja dráma
Pavol Orságh Hviezdoslav
- narodil sa vo Vyšnom Kubíne, pochádzal zo zemianskej rodiny
- jeho tvorba je prepojená so životom slovenského ľudu, trpel spolu s národom
- jeho dielo je realistické, verne odzrkadľuje skutočnosť
- študoval na gymnáziu v Miškovci, kde písal prvé básne v maďarčine
- v Kežmarku sa zdokonaľoval v nemčine a písal po maďarsky, ovplyvnený Goetheho, Schillerom a Shakespearom
- učitelia Janko Matúška a učiteľ Medzihradský ho nasmerovali k slovenskej poézii
- prvá zbierka „Básnické prviesenky Jozefa Zbranského“ vyšla s podporou národovcov
- Hviezdoslav túžil byť uznávaný ako Goethe či Shakespeare
- literárna kritika má problém rozlišovať kvalitu jeho diela, je vnímaný ako posvätná národná hodnota
Krvavé Sonety
- Hviezdoslav v cykle vyjadruje ostrý postoj k vojne a nádej na mierový život
- cyklus sa skladá z 32 sonetov, ktoré sú reakciou na pošliapanú ľudskosť počas 1. svetovej vojny
- v prvej časti vytvára otrasný obraz vojny a jej ničivých následkov
- v druhej časti sa zamýšľa nad zodpovednosťou za vojnu, ktorú pripisuje egoizmu a chamtivosti
- odsudzuje vojnu ako ľudské zlo a krivdu páchanú na ľudstve
- kritizuje buržoáznu spoločnosť a zamýšľa sa nad osudom Slovanstva a slovenského národa
- v záverečných sonetoch vyjadruje túžbu po mieri a spravodlivejšej spoločnosti
- dielo predstavuje jedno z prvých protivojnových diel v slovenskej i svetovej literatúre
- napísané v roku 1914, vydané až v roku 1919
- autor nešetrí kritikou vojny, zdôrazňuje právo na pokojný život a slobodu
- vojnové udalosti niesol Hviezdoslav ťažko, hoci nebol priamym účastníkom vojny
- kompozícia pozostáva zo 32 sonetov
- v ktorých sú rozpracované motívy ako spev o krvi, obraz vojny, obžaloba ľudstva, úvaha o mieri, a privolávanie mieru
- príroda a úvahy o mieri rámcujú skladbu
- Hviezdoslav kritizuje kresťanstvo za falošnosť a nečinnosť voči zlu
- v závere autor polemizuje o budúcnosti Slovanstva a slovenského národa po vojne, vyjadruje vieru v spravodlivejšiu dobu
Ežo a Gábor Vlkolinský
- Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský sú spomienky autora na rodisko Vyšný Kubín, ktorý nazýva Vlkolínom
- diela sa zameriavajú na postoj zemianstva k sedliackemu ľudu
- mnohí zemania sa nevedeli zmieriť so zrušením stavovských rozdielov a poddanstva v roku 1848
- vo Vlkolíne zemania ešte nevedia splynúť so sedliackym ľudom, oddeľujú sa od neho v spoločenskom aj náboženskom živote
- v Ežovi Vlkolinskom sa syn dostáva do konfliktu s matkou Esterou kvôli sobášu so sedliackym dievčaťom
- Eža podporuje strýko Eliáš, ktorý mu vystrojí svadbu, na ktorej dochádza ku konfrontácii zemianstva a sedliactva
- Ežo Vlkolinský sa prejavuje ako zásadný odporca feudálnych prežitkov
- zemianske predsudky Ežovej matky nakoniec zlomí vnúča, čo symbolizuje víťazstvo roľníctva nad zemianstvom
- v Gáborovi Vlkolinskom sa zobrazuje rozpad zemianskej rodiny Šimona Vlkolinského, ktorý je sprevádzaný morálnym úpadkom
- Ežo Vlkolinský zobrazuje ústup jednej zemianskej rodiny, zatiaľ čo Gábor Vlkolinský je kronikou hynutia celého slovenského zemianstva
- diela sú realistickou ságou slovenskej spoločnosti v druhej polovici 19. storočia
Hájnikova žena
- kompozícia poviedky je postavená na kontraste sveta chalúp (ľudu) a sveta kaštieľov (šľachty)
- svet chalúp reprezentuje hájnik Michal Čajka a jeho žena Hanka, svet kaštieľov starý šľachtic Villáni a jeho syn Artuš
- vonkajší opis ich obydlí naznačuje ich odlišnosť
- rany na Hankinej duši sa zacelia až po narodení Miškovho dieťaťa
- starý Villáni napokon Michalovi odpustí, keď mu Michal zachráni život
- skladba obsahuje množstvo úvah o situácii ubiedeného ľudu a kritiku šľachty
- dej spomaľujú povkladané ľudové piesne a prírodné motívy
- príroda v diele rámcuje dej a zvestuje nadchádzajúce udalosti, má liečivú schopnosť obrodiť človeka a poskytnúť mu duševnú rovnováhu
stručný dej:
Mladý hájnik Michal Čajka žije so svojou ženou Hankou šťastne v hájovni, až kým do ich života nezasiahne šľachtic Artuš Villáni, ktorý sa pokúša Hanku zviesť. Artuš vyláka Michala na poľovačku, aby mohol Hanku navštíviť v jeho neprítomnosti, no Hanka sa bráni a v sebaobrane ho prebodne nožom. Michal po návrate vezme vinu na seba, ale Hanka sa na súde prizná, čo vedie k oslobodzujúcemu rozsudku. Rany na Hankinej duši sa zacelia až po narodení ich dieťaťa, a Michalovi napokon odpúšťa aj starý Villáni, keď mu Michal zachráni život.
Martin Kukučín
- vlastným menom Matej Bencúr
- narodil sa v Jasenovej na Orave v roľníckej rodine
- jeho dielo je rozsiahle a predstavuje vrchol realizmu v slovenskej próze
- tvoril poviedky, novely, romány, hry a cestopisy
- vo svojich dielach sa zaoberal problematikou zemianstva
- zemianstvo zachytil v humoristicko-satirickej poviedke: Keď báčik z Chochoľova umrie
Keď báčik z Chochoľova umrie
- hlavná postava Aduš Domanický je symbolom úpadku zemianstva a jeho nezodpovednosti
- poviedka kombinuje humor a satiru, pričom kritizuje zemianstvo
- Ondrej Tráva predstavuje nový typ človeka, podnikateľa, ktorý sa vyznačuje chladnou kalkuláciou a obchodnými zručnosťami
- kontrast medzi Adušom a Ondrejom zobrazuje prechod od starých zemianskych hodnôt k novým obchodným princípom
- motív dedičstva je kľúčovým prvkom deja, poukazuje na márne nádeje a ilúzie hlavnej postavy
- poviedka sa vyznačuje realistickým zobrazením spoločenských pomerov na Slovensku na konci 19. storočia
- dielo upozorňuje na postupný zánik zemianstva ako spoločenskej vrstvy, ktorá stratila svoj vplyv a relevanciu
- autor zobrazuje zemianstvo ako vrstvu, ktorá je neschopná prispôsobiť sa meniacim sa spoločenským podmienkam
stručný dej:
Hlavným hrdinom poviedky je Aduš Domanický, schudobnelý zeman, ktorý sa spolieha na dedičstvo po príbuznom z Chochoľova. Aduš sa nezaujíma o svoje hospodárstvo a väčšinu času trávi v krčme. Jeho protikladom je Ondrej Tráva, racionálny obchodník, ktorý sa s Adušom zoznámi na jarmoku. Aduš Ondrejovi predá neexistujúci jačmeň, a keď Ondrej zistí, že Aduš nemá ani peniaze, ani tovar, zvažuje vziať jasene z Adušovho pozemku. Aduš však vysvetlí, že pod jaseňmi sú pochovaní jeho predkovia, čo Ondreja nakoniec obmäkčí. Aduš si uvedomí svoje chyby, a keď jeho príbuzný zomrie, prehodnotí svoj život. Poviedka zobrazuje úpadok zemianstva na konci 19. storočia.
Dies irae
- dej sa odohráva v roku 1874 počas epidémie cholery
- ústrednou postavou je starý úžerník Sýkora, ktorý je posadnutý hromadením peňazí
- poviedka končí harmonickým, ale psychologicky menej presvedčivým polepšením Sýkoru
- dielo je ovplyvnené tolstoizmom a zobrazuje prvé realistické ľudové typy slovenského realizmu
stručný dej:
Dej poviedky sa odohráva v roku 1874 počas epidémie cholery. Hlavnou postavou je starý úžerník Sýkora, ktorý celý život zasvätil hromadeniu peňazí. Zakáže svojmu synovi Jurkovi stretávať sa s Evkou Zimovou, pretože jej rodičia sa zadĺžili. Svojho druhého syna pošle na vojnu, pretože ho podozrieva z krádeže. Keď Jurko ochorie, Sýkora sa o neho nestará, pretože ho viac trápi strata peňazí. Na konci poviedky si však uvedomí, že celý život premárnil honbou za peniazmi, a kajúcne priznáva, že za svoje bohatstvo zaplatil vysokú morálnu cenu. Poviedka končí harmonickým polepšením Sýkoru.
Dom v stráni
- román vznikol počas Kukučínovho pobytu v Dalmácii, námet čerpal z tohto prostredia
- dej sa odohráva počas jedného roka a zameriava sa na ľúbostný vzťah medzi Nikom a Katicou
- vzťah končí rozchodom, čo poukazuje na spoločenské rozdiely medzi sedliakmi a statkármi
- postava Mateho Beraca predstavuje typ hlavy patriarchálnej rodiny, váženého a rešpektovaného
- rodina a dedina s pevnými mravnými zásadami odráža Kukučínovo detstvo
- Kukučín vnímal, že tradičné vzťahy sa stávajú minulosťou, čo ťažko prijímal
- vytušil budúcnosť orientovanú na obchodníkov a špekulantov, čo však nepokladal za dobrý vývoj
Svetozár Hurban Vajanský
- bol najstarším synom Jozefa M. Hurbana a od malička mu vštepovali, že bude veľkým spisovateľom
- písanie nevychádzalo z vnútornej potreby, ale skôr z pocitu povinnosti pokračovať v odkaze otca
- jeho prozaické dielo je rozsiahle, ale chýbajú mu kvality, ktoré by mu umožnili prežiť svoju dobu
- dnes je jeho literárne dielo takmer zabudnuté
- udomácnil v našej literatúre realistický román
- románové vlastnosti majú jeho diela Suchá ratolesť, Koreň a výhonky, a Kotlín
Suchá ratolesť
- Suchá ratolesť osvetľuje otázku návratu odnárodneného zemianstva do slovenského života
- hlavnou postavou je Stanislav Rudopoľský, posledný potomok starej zemianskej rodiny
- Rudopoľský žil vo Viedni bezstarostným životom, viac sa venoval zábave ako štúdiu
- po návrate do Rudopolia nemal žiadny vzťah k slovenskému prostrediu
- zoznámil sa s rodinou slovenského statkára Karola Vanovského, čo ho začalo ovplyvňovaťq
- viedol nekonečné rozhovory s Vanovským o národnom živote
- jeho názory sa zmenili, keď sa bližšie zoznámil s Máriou Vanovskou, ideálnou slovenskou ženou
- začína sa jeho premena na aktívneho bojovníka za slovenské národné práva
Druhá vlna slovenského realizmu (1900 – 1918)
- predstavitelia: Božena Slančíková-Timrava, Jozef Gregor-Tajovský, Ján Čajak, Ľudmila Podjavorinská, Janko Jesenský, Ivan Krasko
- autori upúšťajú od národnej tematiky, viac sa venujú sociálnym problémom ľudu
- vytratil sa záujem o zemianstvo a idealizáciu človeka, prehĺbil sa kritický prístup
- diela podávajú pravdivý obraz o najnižších vrstvách ľudu, objavuje sa výrazná psychologizácia postáv
- zásluhou Tajovského sa rozvíja aj dramatická tvorba
Jozef Gregor Tajovský
- narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici v početnej remeselníckej rodine
- šťastné detstvo strávil u matkiných rodičov
- najväčší vplyv na neho mal starý otec, od ktorého si osvojil pracovitosť, statočnosť a životnú filozofiu prostých dedinských ľudí
- medzi jeho tvorbu patria diela ako Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Žliebky, Nové časy, Mišo, Statky-zmätky, Matka
Maco Mlieč
- Tajovského poviedka Maco Mlieč zobrazuje kontrast sveta pánov a sluhov v kapitalistickej spoločnosti
- vystihuje sociálny útlak a vykorisťovanie nemajetných ľudí na dedine
- novela obsahuje protichodne kreslené postavy: bohatý dedinský gazda a jeho sluha
- Macov gazda je dedinský boháč, ktorý sa snaží zabezpečiť si blahobytný život z práce svojich sluhov
- o sluhov sa stará len natoľko, aby nestratil lacnú pracovnú silu
- Tajovský sústreďuje najväčšiu pozornosť na dedinského sluhu Maca Mlieča, zobrazujúc ho s hlbokým sociálnym cítením
- po zranení v službe mu zostala krivá noha, ale gazda ho ďalej využíval na prácu s dobytkom
- Maco Mlieč je typickým hrdinom Tajovského próz: pracovitý, poctivý, neuvedomujúci si svoje poníženie
- Tajovský zvýraznil svoj záujem o dedinskú chudobu a prejav triedneho cítenia v kresbe Maca Mlieča
stručný dej:
Poviedka Maco Mlieč zobrazuje život dedinského sluhu Maca Mlieča, ktorý pracuje pre bohatého gazdu na dedine. Spočiatku dostáva za svoju prácu plat, ale po smrti rodičov pracuje už len za oblečenie, tabak a pálenku. Po zranení nohy, ktoré mu zanechá trvalé následky, ho gazda ďalej zamestnáva pri práci s dobytkom. Maco spáva v telinci, kde nachádza teplo a útočisko. Keď cíti, že sa blíži jeho koniec, ide za gazdom, aby sa uistil, že ho bude mať za čo pochovať. Nakoniec zomiera v maštali medzi dobytkom, a hoci mu gazda vystrojí pohreb, ľudia vedia, že ho mal za čo pochovať.
Mamka Pôstková
- Mamka Pôstková je poviedka o ťažkom živote chudobnej ženy na dedine, ktorá je príliš hrdá na to, aby si pýtala peniaze bez zásluh
- hlavná postava, Mamka Pôstková, si v banke požičala malú sumu peňazí a zvyšok dlhu sú 3 koruny
- príde do banky požiadať o predĺženie splatnosti
- Mamka Pôstková má 65 rokov, drobnú postavu, čiernu vráskavú tvár, zoschnuté ruky, a nosí priveľké čierne čižmy
- bankový úradník by rád za ňu vyplatil zvyšok dlhu, ale nechce ju uraziť
- jej manžel bol lenivý, nikde nevydržal pracovať, pil, polihoval, fajčil a bol k žene hrubý, dokonca ju bil
- syn skončil podobne ako jeho otec
- po smrti manžela sa Mamke Pôstkovej uľavilo, keď ostala žiť sama
- v závere spomína, že chce robiť v repe a ušetriť peniaze na svoj pohreb
- autor kladie dôraz na prosté podanie dojímavého osudu a statočného charakteru starej ženy
- poctivosť Mamky Pôstkovej pôsobí v kontraste s bankovými podvodmi vtedajšej doby až neuveriteľne, či dokonca komicky
Statky – zmätky
- najvydarenejšou dramatickou prácou Jozefa Gregora Tajovského sú Statky – zmätky.
- ide o päťdejstvovú drámu.
- námet čerpal zo spoločenskej situácie na dolnozemskej dedine, napísal ju v čase svojho pobytu v Nadlak
- Tajovský sa snaží ukázať, že majetok nezaručuje šťastie
- Zdôrazňuje vysoké morálne hodnoty obyčajných ľudí a odkaz svojho starého otca
- cez svoje dielo Tajovský oceňuje a podporuje mravné hodnoty statočných ľudí
Hlavné postavy:
- Bohatí bezdetní manželia Palčíkovci
- Ľavkovci, ktorí majú syna Ďura
- Ďurova žena Zuzka
- Ďurova bývalá frajerka Beta
stručný dej:
Dej sa začína tým, že Palčíkovci presviedčajú Ľavkovcov, aby im dali syna Ďura za paholka s prísľubom, že po nich zdedí celý majetok. Ľavkovci nakoniec súhlasia, a tak sa Ďuro presťahuje k Palčíkovcom, pričom si so sebou privedie aj svoju ženu Zuzku. Zuzka sa vydala na radu svojej matky, ktorá v tom videla príležitosť na zbohatnutie. Ďuro však čoskoro zistí, že sľuby o majetku boli prázdne, čo vedie k napätiu a rozbrojom v rodine. Postupne začne zanedbávať prácu, správa sa hrubo k Zuzke, bije ju a navyše ju podvádza s bývalou frajerkou Betou. Zuzka sa najprv zmieri so svojím osudom, ale keď už situácia prekročí hranice únosnosti, rozhodne sa odísť k rodičom, aj keď je tehotná. Ďuro si následne privedie Betu k Palčíkovcom, ale keď Beta zistí, že z toho nebude žiadny prospech, odíde. Starý Palčík v zlosti vyženie Ďura z domu. Ďuro si nakoniec uvedomí svoj omyl a prosí Zuzku o odpustenie. Zuzka mu síce odpustí, ale rozhodne sa k nemu nevrátiť, hoci má s ním syna.
Božena Slančíková–Timrava
- patrí k zakladateľom slovenského kritického realizmu
- pochádzala z početnej rodiny evanjelického farára
- obraz zaostalosti slovenskej dediny vykreslila v diele Ťapákovci
Ťapákovci
- základný konflikt poviedky vytvára napätie medzi Iľou a jej rodinou, vrátane nerozhodného muža Paľa
- rodina, v ktorej žije šestnásť ľudí, sa kŕčovito drží tradícií zdedených po predkoch a nezaujímajú ich novoty
- Iľa a Anča-zmija sa vymykajú zo stereotypu rodiny, pričom Iľa sa snaží zmeniť ich spôsob života a Anča je tragickou postavou
- Iľa je mladá žena, ktorá poháňa rodinu do práce a snaží sa presvedčiť manžela, aby sa odsťahovali od bratov
- Iľa sa po neúspešnom snažení rozhodne ísť slúžiť k učiteľom, aby týmto spôsobom vytrucovala manžela
- Anča-zmija, ochromená po ťažkej chorobe, túži po láske a rodine, ale zostáva jej len vyšívanie čepcov pre nevesty
- poviedka vyniká dobrou charakteristikou postáv, najmä Ily ako pokrokovej ženy a Anči ako psychologicky prepracovanej tragickej postavy
- Timrava kritizuje zaostalý život na dedine a snaží sa ukázať cestu k lepšiemu životu
stručný obsah:
Poviedka sa sústreďuje na konflikt medzi Iľou a jej rodinou, ktorá sa pevne drží tradičného spôsobu života a odmieta akékoľvek novoty. Iľa, mladá a energická žena, sa snaží zmeniť spôsob života rodiny a núti svojho manžela Paľa, aby sa odsťahovali od bratov. Jej snaha však naráža na odpor, a tak sa rozhodne ísť slúžiť k učiteľom, aby týmto spôsobom ukázala svoju nenahraditeľnosť. Popri tom poviedka sleduje aj osud Anči-zmije, tragickej postavy, ktorá po ťažkej chorobe ochromela a napriek túžbe po láske a rodine zostala osamelá, vyšívajúca čepce pre nevesty. Iľa sa napokon vracia domov, kde sa jej podarí presvedčiť Paľa, aby sa odsťahovali a postavili si nový dom, čo vedie k celkovému zlepšeniu situácie v rodine. Anča však zostáva nespokojná a preklína svoj osud, pričom poviedka uzatvára Timravinou kritikou zaostalého života na dedine a výzvou k pokroku.
