Ovídius – Daidalos a Ikaros
(úryvok, upravené)
Je múdry Daidalos a Ikara má syna.
Vynájde zvláštnu vec: hľa, z krehkých vtáčích pier
si krídla zostrojí a k pleciam popripína;
syna tiež priúča, jak letieť cez éter.
„Nech Minos vševládny ohradí zem i more,
ktoré nás zoviera a nedá uniknúť –
je nebo nad Krétou, je šíra cesta hore,
do Grécka rodného nás volá voľná púť!”
Bol z Atén rodákom a v srdci mocnej Kréty
bludisko zbudoval, v ňom toľko rôznych ciel
i chodieb spletitých, že ledva z tejto spleti –
ledva z nej vyplietol sa i sám staviteľ!
[…]
keď chlapca pochytí chuť stúpať hor a hor,
sprievodcu opustí a len sa túži vtápať
čím vyššie do výšin, až k slnku, nad obzor – –
Ale tá prudká slasť sa skoro zmení na pád.
[…]
Zvať budú po tebe tú šíravinu vôd,
kde otec – ktorý už viac nebol otcom – vzlykal:
„Môj Ikar, kde si mi? Sem za mnou, Ikar, poď!
V ktorej už končine ťa nájdem, biedny Ikar?“
Vtom uzrie hŕbku pier sa plaviť na ostrov.
Prekľaje umenie, čo synáčka mu zmára.
Z vĺn si ho vyloví, vykope mu rov.
Ten ostrov obdrží tiež meno od Ikara.