ortoepia (výslovnosť)

Charakteristika ortoepie (výslovnosti)

Ortoepia je osobitná jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá správnou výslovnosťou slov v jazyku. Skúma zvykové a kodifikované normy výslovnosti hlások, slabík, slov a viet, ako aj prízvuk, dôraz a intonáciu. Jej cieľom je zabezpečiť jasný, zrozumiteľný a kultivovaný hovorený prejav v súlade so spisovnou normou.

Kodifikačnou príručkou pre zvukovú rovinu spisovnej slovenčiny sú Pravidlá slovenskej výslovnosti. Správna výslovnosť je dôležitou súčasťou jazykovej kultúry jednotlivca aj celej spoločnosti.

Výslovnostné štýly

V rámci výslovnosti rozlišujeme tri základné výslovnostné štýly:

• vysoký štýl – využíva sa vo verejnom a oficiálnom prostredí, pri slávnostných prejavoch a recitácii umeleckých textov; používa sa spisovná slovenčina
• neutrálny štýl – najčastejšia podoba hovorenej spisovnej slovenčiny; využíva sa v súkromnom aj pracovnom styku
• nižší štýl – používa sa v neoficiálnom a priateľskom prostredí; vyskytujú sa v ňom odchýlky od výslovnostnej normy a vplyv nárečia

Spodobovanie spoluhlások podľa znelosti

Spodobovanie podľa znelosti je výslovnostný jav, pri ktorom sa spoluhlásky prispôsobujú susedným hláskam z hľadiska znelosti alebo neznelosti.

Na začiatku slova a v predponách:

• k → g (kúsok – kúsog)
• v → f (včera – fčera)
• d → t (podpísať – potpísať)

Vnútri slova:

• b → p (babka – bapka)
• z → s (blízko – blísko)

Na konci slova:

• ž → š (nebež – nebeš)
• b → p (dub – dup)

Výslovnosť zdvojených spoluhlások

Zdvojené spoluhlásky vyslovujeme ako jednu predĺženú hlásku.

• oddých
• mäkký
• vyšší
• dvojjazyčný
• denník

Pravidlo rytmického krátenia

V jednom slove po sebe nemajú nasledovať dve dlhé slabiky. Nasledujúca slabika sa spravidla kráti.

Príklady: sídla – sídlam – sídlach

Výnimky z pravidla rytmického krátenia:

• ženský rod – genitív plurálu (piesní, básní, vôní)
• stredný rod podľa vzoru vysvedčenie (prútie, lístie, tŕnie)
• prídavné mená zvieracieho pôvodu (páví, motýlí, krokodílí)
• neurčité zámená s časticami nie-, bár-, bárs-, ktovie-, bohvie-, čertvie-
• zložené slová (prvýkrát, viacmiestny, šéftréner)
• slovesá s príponami -ia, -iac, -iaci (hlásia, hlásiac, hlásiaci)
• prípony -ár, -áreň (mliekar, mliekareň)
• prípona -úci činného príčastia (píšuci, hádžuci, viažuci)

Vokalizácia predložiek

Vokalizácia je jav, pri ktorom sa k neslabičným predložkám s, z, v, k pripája samohláska o alebo u.

• so
• zo
• vo
• ku

Najčastejšie poruchy výslovnosti

• rotacizmus – nesprávna výslovnosť hlásky r
• sigmatizmus – nesprávna výslovnosť sykaviek (s, z, š, ž, c, č), tzv. šušlanie

Výslovnosť slov cudzieho pôvodu

Výslovnosť slov cudzieho pôvodu závisí od ich pôvodu a miery zdomácnenia v slovenčine.

• spoluhlásky d, t, n, l pred i, í, e, é sa vyslovujú tvrdo (distingvovaní, chinín)
• samohláskové skupiny sa vyslovujú so splývavou výslovnosťou (geometria, biotop, gymnázium)
• slová cudzieho pôvodu podliehajú znelostnej asimilácii (egzhalácia, habsburský, futbal)

Zásady písania a výslovnosti cudzích slov

Podľa stupňa zdomácnenia rozlišujeme:

• úplne zdomácnené slová (bača, inžinier, doktor)
• čiastočne zdomácnené slová (chirurg, syntax)
• nezdomácnené slová (derby, menu, kanoe)