opisný slohový postup

Charakteristika opisného slohového postupu

Opisný slohový postup sa zameriava na zachytenie vzhľadu, skladby, vlastností a funkcií osôb, predmetov a javov. Vlastnosti vymenúva, spravidla ich však nevysvetľuje. Môže zachytávať aj následnosť činností, napríklad pri opise pracovného postupu.

Cieľom opisu je vytvoriť čo najpresnejší obraz opisovaného objektu a ukázať vzťahy medzi jeho jednotlivými časťami. Poradie komponentov v opise sa môže meniť podľa zámeru autora, okrem presne viazaných útvarov, ako je návod alebo recept.

Druhy opisu

Podľa povahy opisovaného predmetu

• statický opis – opisuje objekt v stave pokoja; prevláda menné vyjadrovanie a prídavné mená
• dynamický opis – zachytáva pohyb alebo činnosť, prevláda slovesné vyjadrovanie, využíva metaforu a personifikáciu
• opis s dejovým rámcom – opis nehybného objektu z pohľadu pohybujúcej sa osoby, častý v reportáži a umeleckej literatúre

Podľa zaradenia do štýlov

• jednoduchý (praktický) opis – určený pre laikov, používa zrozumiteľné výrazy
• odborný opis – súčasť odborného štýlu; používa odbornú terminológiu, menné vyjadrovanie a trpný rod
• umelecký (lyrický) opis – subjektívny, využíva metafory, epitetá a prirovnania

Opis pracovného postupu

Opis pracovného postupu má znaky odborného opisu. Uprednostňuje slovesné vyjadrovanie a zachytáva časovú následnosť činností. Používa sa jednotná slovesná osoba (1. osoba množného čísla alebo 2. osoba množného čísla v rozkazovacom spôsobe).

Jednotlivé kroky nemožno svojvoľne meniť, pretože by sa narušila zrozumiteľnosť a funkčnosť postupu.

Jazykové prostriedky opisu

• podstatné mená a prídavné mená
• príslovky spôsobu
• slovesá (najmä pri dynamickom opise a opise pracovného postupu)

Kompozícia opisu

Kompozícia opisu závisí od jeho funkcie a zámeru autora. Často sa uplatňuje postup od celku k častiam, od podstatných znakov k menej podstatným alebo zhora nadol. Pre opisný slohový postup je typické trojčlenné členenie na úvod, jadro a záver.

Charakteristika

Charakteristika je druh opisu, ktorý zachytáva základné, typické znaky osoby, predmetu alebo javu. Pri charakteristike osoby rozlišujeme vonkajšiu charakteristiku (vzhľad, chôdza, oblečenie) a vnútornú charakteristiku (povahové a morálne vlastnosti).

Druhy charakteristiky

• priama – vlastnosti sa vymenúvajú priamo
• nepriama – vlastnosti vyplývajú z konania osoby
• individuálna – charakteristika jednej osoby
• skupinová – charakteristika skupiny (napr. trieda, generácia)
• porovnávacia – porovnávanie vlastností najmenej dvoch osôb
• umelecká (subjektívna) – autor hodnotí osobu zo svojho pohľadu, používa expresívne prostriedky
• administratívna (posudok) – objektívna charakteristika zameraná najmä na pracovnú oblasť

Základné útvary opisného slohového postupu

• opis
• charakteristika
• posudok
• návod
• recept