Lexikológia (náuka o slovnej zásobe)

Charakteristika lexikológie

Lexikológia je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá slovnou zásobou (lexikou) a vlastnosťami slov. Slovo je ustálený a premiestniteľný sled hlások, ktorý má lexikálny (vecný) a gramatický význam. Slovná zásoba predstavuje otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktorými človek vyjadruje mimojazykovú skutočnosť.

Význam slova

Lexikálny význam slova je vecný obsah, ktorým slovo pomenúva jav skutočnosti. Gramatický význam vyjadruje vzťahy medzi slovami prostredníctvom gramatických tvarov.

Jadro a okraj slovnej zásoby

Jadro slovnej zásoby tvoria neutrálne, bežne používané slová, ktoré sa menia veľmi pomaly (napr. dom, písať, voda). Na okraji slovnej zásoby stoja príznakové slová – zastarané, expresívne alebo obmedzené na určitú skupinu používateľov.

Členenie slovnej zásoby podľa významu

• Plnovýznamové slová – majú samostatný význam aj bez kontextu (podstatné mená, slovesá).
• Neplnovýznamové slová – samostatne nemajú význam, fungujú len v spojení s inými slovami.
• Jednovýznamové slová – majú iba jeden význam (napr. odborné termíny).
• Viacvýznamové slová (polysémia) – majú viacero významov, ktoré spolu významovo súvisia.
• Prenesený význam – vzniká prenesením pôvodného významu na základe podobnosti alebo súvislosti.

Vzťahy medzi slovami

• Synonymá – slová s rovnakým alebo veľmi podobným významom.
• Antonymá (opozitá) – slová s opačným významom.
• Homonymá – rovnako znejúce slová bez významovej súvislosti.
• Paronymá – zvukovo podobné, ale významovo rozdielne slová.

Citové zafarbenie

Citovo zafarbené slová sú slová, ktoré okrem vecného významu vyjadrujú aj postoj, emóciu alebo hodnotenie hovoriaceho.

• Neutrálne slová – slová bez citového zafarbenia, použiteľné vo všetkých štýloch.
• Deminutíva – zdrobneniny vyjadrujúce kladný alebo citový vzťah.
• Pejoratíva – hanlivé slová vyjadrujúce záporný postoj.
• Eufemizmy – zjemnené pomenovania nepríjemných skutočností.
• Vulgarizmy – hrubé a spoločensky nevhodné výrazy.

Pôvod a doba používania slov

Pôvod a doba používania slov vyjadrujú, odkiaľ slová pochádzajú (domáce, cudzie, prevzaté) a v akom časovom období sa používajú.

• Domáce slová – slová pôvodom zo slovenčiny alebo starších vývinových stupňov jazyka.
• Cudzie slová – slová prevzaté z iných jazykov.
• Neologizmy – novovzniknuté slová reagujúce na spoločenský vývoj.
• Archaizmy – zastarané slová nahradené novšími synonymami.
• Historizmy – slová pomenúvajúce zaniknuté predmety alebo javy.

Štylistické vrstvy

Štylistické vrstvy slovnej zásoby rozlišujú slová podľa spôsobu a prostredia ich používania v komunikácii.

• Spisovné slová – slová kodifikované a použiteľné v oficiálnej komunikácii.
• Nespisovné slová – slová obmedzené na neoficiálny alebo súkromný prejav.
• Slang – nespisovná slovná zásoba určitej skupiny.
• Dialektizmy – nárečové slová viazané na konkrétnu oblasť.

Tvorenie slov

• Odvodzovanie – tvorenie nových slov pomocou predpôn a prípon.
• Skladanie – spájanie dvoch alebo viacerých slovných základov.
• Skracovanie – tvorenie slov skracovaním pôvodných pomenovaní.
• Univerbizácia – prechod z viacslovného pomenovania na jednoslovné.
• Multiverbizácia – prechod z jednoslovného pomenovania na viacslovné.

Frazeologická zložka lexikológie

Frazeologické jednotky sú ustálené viacslovné spojenia, ktoré sa používajú ako hotové celky a často majú prenesený (obrazný) význam.

• Frazeologizmy – ustálené slovné spojenia s obrazným významom (mať maslo na hlave, hodiť flintu do žita)
• Príslovia – ustálené vety s ponaučením, vyjadrujúce životnú skúsenosť(Bez práce nie sú koláče. Ako si ustelieš, tak budeš spať.)
• Porekadlá – ustálené spojenia bez ponaučenia, často hodnotiace alebo situačné (ani ryba, ani rak; ide mu to ako po masle)
• Pranostiky – ľudové výroky vzťahujúce sa k počasiu a prírodným javom (Na svätého Jána otvára sa k letu brána.)