interpunkčné znamienka
gramatická téma č. 15
Charakteristika interpunkčných znamienok
Rozdeľovacie znamienka sa používajú v písomnom prejave na členenie a významové odstupňovanie jeho častí. Pomáhajú sprehľadniť text, vyjadriť vzťahy medzi vetami a vetnými členmi a zároveň zachytiť citové a modálne odtiene výpovede.
Znamienka používané v slovenčine:
Bodka (.)
Bodka je základné interpunkčné znamienko, ktorým sa najčastejšie ukončujú oznamovacie vety. Okrem tejto funkcie sa používa aj v rôznych formálnych a technických zápisoch.
- píše sa na konci oznamovacej vety: Neprídeme.
- píše sa za skratkami: atď., napr., t. j.
- nepíše sa za značkami: SR, km, kW
- píše sa za radovými číslovkami: 2. 2. 2000
Výkričník (!)
Výkričník vyjadruje silný citový vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede. Používa sa najmä v zvolacích, rozkazovacích a želacích vetách.
- píše sa na konci zvolacích viet: To je ale krásny deň!
- píše sa na konci rozkazovacích viet: Povysávaj!
- píše sa aj na konci želacích viet: Nech sa ti splnia všetky sny a ciele!
Otáznik (?)
Otáznik sa používa na označenie opytovacích viet, ktorými sa hovoriaci pýta na informáciu alebo si overuje správnosť tvrdenia.
- píše sa na konci samostatných opytovacích viet: Kde si bol včera?
Čiarka (,)
Čiarka je jedno z najčastejšie používaných interpunkčných znamienok. Uplatňuje sa v jednoduchej vete aj v súvetí a má najmä vyčleňovaciu funkciu.
- používa sa v jednoduchej vete alebo v súvetí
- v jednoduchej vete oddeľuje rovnorodé výrazy, ak nie sú spojené spojkami a, i, aj, ani, alebo, či: Najväčšie mestá na Slovensku sú Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Nitra.
- čiarkou sa oddeľujú aj vysvetľujúce výrazy: Všetky ovocné stromy, jablone, hrušky i čerešne, sme ošetrili hneď na jar.
Dvojbodka (:)
Dvojbodka naznačuje, že za ňou nasleduje vysvetlenie, výpočet, citát alebo priama reč. Používa sa najmä tam, kde nasledujúca časť textu rozvíja alebo objasňuje predchádzajúce tvrdenie.
- používa sa pri uvádzaní hesla, citátu, priamej reči alebo niekoľkých výrazov: Učiteľ povedal: „Ohybné druhy slov sú: podstatné mená, prídavné mená, zámená …“
Bodkočiarka (;)
Bodkočiarka sa používa najmä v dlhších vetách a súvetiach, kde by samotná čiarka bola nedostatočná a bodka by príliš rozdelila text.
- píše sa v dlhších vetách na miestach, kde by mohla byť bodka alebo čiarka: Dlho do noci sme o tom rozprávali; nikdy na to nezabudnem.
Úvodzovky („ “)
Úvodzovky sa používajú na vyznačenie priamej reči, citátov a doslovných výpovedí. Pomáhajú jasne oddeliť hovorený prejav od sprievodného textu.
- píšu sa na začiatku a na konci priamej reči
- ak je priama reč prerušená uvádzacou vetou, úvodzovky sa opakujú: „Hrozná je tu horúčava,“ sťažoval sa Igor, „na zadusenie.“
Pomlčka (–)
Pomlčka vyjadruje prestávku v reči, náhle doplnenie myšlienky alebo vzťah medzi pojmami. Má širšie využitie ako spojovník a píše sa s medzerami.
- vyjadruje prestávku v reči: Čakali sme slnko, a prišiel – mráz.
- môže nahradiť čiarku alebo bodku v súvetí: Na oblohe sa objavili sivé mraky – dnes už slnko neuvidíme.
- vyjadruje rozsah: 2 – 22
- používa sa pri označení protikladov alebo vzťahov: učiteľ – žiak
Spojovník (-)
Spojovník sa používa v rámci slov, najmä v zložených pomenovaniach. Na rozdiel od pomlčky sa píše bez medzier.
- používa sa v rámci slova, napríklad medzi časťami zloženín: Žlto-čierne
Tri bodky (…)
Tri bodky naznačujú nedokončenosť výpovede, pokračovanie myšlienky alebo vypustenie časti textu.
- odkazujú na pokračovanie vety, myšlienky alebo radu: 1, 2, 3…
