1.  Stratená generácia

Spoločensko-historické pomery:
Prvá svetová vojna (1914 – 1918) bola katastrofou, ktorá hlboko ovplyvnila kultúru a duchovný život mnohých národov, najmä v Európe a USA. Vojnové udalosti sa silno ozrkadlili v európskej a americkej literatúre a umení, pričom sa stali aj predmetom skúmania spoločenských vied. Prvá polovica 20. storočia patrí k najzložitejším obdobiam ľudskej histórie. Ľudia zažívali obrovské utrpenie, no zároveň došlo k rozmachu civilizácie a technického pokroku, čo prinášalo nádeje, ale aj úzkosť.

• spisovatelia zachytávajú vlastné zážitky z vojny a dlho sa s nimi vyrovnávajú
• literatúra je pluralitná a mnohotvárna
• niektoré avantgardné smery pretrvávajú, iné zanikajú, ale vznikajú aj nové
• v literatúre dominuje próza: poviedka, novela, román
• vzniká takzvaná stratená generácia
• stratená generácia je pomenovanie pre mladých ľudí, ktorí sa vrátili z bojísk prvej svetovej
• táto generácia je okradnutá vojnou o zmysel existencie a zbavená viery v rozumné usporiadanie sveta
• hrdinami próz sú jednotlivci stratení v labyrinte sveta, často rozporuplní a citovo založení ľudia
• hrdina sa ani po vojne sa nedokáže začleniť do spoločnosti

1.1. Americká literatúra

1.1.1. Ernest Hemingway

• Ernest Hemingway, bol významným predstaviteľom stratenej generácie
• počas prvej svetovej vojny bol ťažko zranený ako dobrovoľník Červeného kríža v Taliansku
• zdravotné problémy a depresie ho dohnali k samovražde
• jeho dielo, kombinujúce romantické a realistické prvky, prekročilo hranice americkej literatúry
• vo svojej tvorbe čerpá z autobiografických zážitkov a skúseností
• za novelu Starec a more získal Nobelovu cenu
• napísal diela ako Komu zvonia do hrobu, alebo Zbohom zbraniam

Zbohom zbraniam

• Hemingway ostro kritizuje nezmyselnosť a brutalitu vojny, ktorá ničí ľudské životy a hodnoty
• láska medzi Fredericom a Catherine je v diele odsúdená na zánik, pretože vojna neumožňuje jej prežitie
• poručík Frederic Henry prežíva vo vojne hlbokú osamelosť, aj napriek tomu, že je obklopený ľuďmi
• smrť Catherine a ich dieťaťa symbolizuje konečnú stratu a tragédiu, ktorá je nevyhnutným dôsledkom vojny
• Frederik a Catherine sa snažia utiecť pred vojnovými hrôzami, no nakoniec sú konfrontovaní s nevyhnutnosťou osudu
• vojna ničí všetky ideály, vrátane romantických predstáv o živote a láske
• Hemingway v diele prezentuje cynický pohľad na život, kde láska a šťastie sú len ilúziou v kontexte vojny
• dej je poháňaný pocitom nevyhnutnosti tragédie, ktorá postihuje každého, kto sa zapletie do vojny
• autor používa jednoduchý, ale silný jazyk na vyjadrenie komplexných emócií a drsnej reality vojny
• Henryho útek a jeho vzťah s Catherine stavajú postavy pred ťažké morálne otázky o vernosti, cti a láske v čase vojny
• vojna a tragédia vedú Henryho k strate viery v tradičné hodnoty a zmysel života
• pre Henryho a Catherine je ich vzťah formou úniku pred hrôzami vojny, avšak aj tento únik je nakoniec zničený
• dielo sa vyznačuje celkovým nedostatkom nádeje, kde všetko, čo postavy robia, je odsúdené na neúspech

stručný dej:
Poručík Frederic Henry, americký dobrovoľník v talianskej armáde počas 1. svetovej vojny, slúži ako veliteľ vodičov sanitiek na fronte. Jeho priateľ, chirurg Rinaldi, ho zoznámi so zdravotnou sestrou Catherine Barkleyovou. Po zranení na fronte je Henry prevezený do milánskej nemocnice, kde sa jeho vzťah s Catherine prehĺbi do lásky. Po návrate na front je talianska armáda v chaotickom ústupe, počas ktorého je Henry nespravodlivo obvinený zo zrady a odsúdený na smrť. Henry však unikne a s Catherine utečú do neutrálneho Švajčiarska. Tam čakajú dieťa a žijú v relatívnom pokoji, no ich šťastie zničí tragický pôrod, pri ktorom Catherine aj ich dieťa zomierajú. Hemingway týmto príbehom kritizuje krutosť vojny, ktorá ničí lásku a ľudské osudy.

Komu zvonia do hrobu

• Hemingwayov román sa odohráva počas španielskej občianskej vojny
• dej je zasadený do troch dní v horách neďaleko Segovie
• hlavnou postavou je Robert Jordan, americký profesor španielčiny a dobrovoľník na strane republikánov
• záverečný moment príbehu zdôrazňuje krásu sveta a hodnotu boja za ideály
• román skúma tému vojny, lásky, osobnej obety a zmyslu života
• hemingway využíva realistický štýl a silné psychologické portréty postáv
• dielo je silnou výpoveďou o krutosti vojny a jej vplyve na ľudskú psychiku

stručný dej:
Americký profesor španielčiny Robert Jordan, ktorý sa ako dobrovoľník pridal na stranu republikánov, je poverený úlohou vyhodiť do vzduchu most, aby zabránil nepriateľským posilám doraziť na front počas pripravovaného útoku. Počas tejto misie sa zamiluje do Márie, dcéry zavraždeného republikánskeho starostu, a v napätej atmosfére vojny prežíva krátke chvíle radosti. Napriek tomu, že Robert pochybuje o úspechu akcie, zostáva verný svojmu poslaniu a disciplinovane plní úlohu. Skupine sa podarí most zničiť, no pri ústupe si Robert zlomí nohu. Uvedomujúc si bezvýchodiskovosť svojej situácie, posiela zvyšok skupiny do bezpečia a sám zostáva, aby na čas zdržal nepriateľa. Posledné chvíle života prežíva s vedomím, že svet je krásny a stojí za to bojovať za svoje ideály.

1.1.2. Wiliam Faulkner

• generačným druhom Ernesta Hemingwaya bol William Faulkner
• Faulkner začal svoju literárnu dráhu básnickou tvorbou
• neskôr sa venoval výlučne próze
• väčšinu námetov čerpal zo spomienok na prvú svetovú vojnu

1.1.3. John Doss Passos

• spomedzi príslušníkov stratenej generácie sa najviac zblížil s poetikou avantgardnej slovesnej tvorby
• jeho hlavným dielom je románová trilógia U.S.A.
• D. Passos vstúpil touto rozsiahlou prózou do dejín modernej literatúry ako tvorca tzv. románu – pásma
• technika tohto žánru zahŕňa rozličné prostriedky, vrátane objektívneho epického rozprávania a dokumentárnych zložiek
• román – pásmo využíva správy z novín, historické dokumenty a iné prvky
• tento literárny útvar hraničí s reportážou

1.2. Francúzka literatúra

• literatúra tohto obdobia je veľmi pestrá
• popri tradičnej realistickej literatúre sa objavujú všetky avantgardné smery
• tieto avantgardné smery boli v danom období aktívne

1.2.1. Romain Rolland

• prozaik, dramatik a publicista, nositeľ nobelovej ceny
• Romain Rolland bol ovplyvnený myšlienkami tolstojovského humanizmu a často zdôrazňoval morálnu a duchovnú stránku ľudského života
• jeho diela zahŕňajú nielen romány, ale aj eseje, životopisy a divadelné hry
• výrazne podporoval kultúrne a intelektuálne hnutia, ktoré presadzovali mier a porozumenie medzi národmi

Peter a Lucia

• protivojnová psychologická novela odohrávajúca sa v Paríži
• dej sa odohráva od stredy večera 30. 1. do Veľkonočného piatka 29. 3. 1918, mimo frontu
• inšpiráciou bolo nemecké bombardovanie Paríža
• príbeh kontrastuje vojnovú realitu s intímnym svetom Petra a Lucie, odhaľujúc nezmyselnosť vojny
• novela sleduje lásku medzi Petrom, meštianskym synom, a Luciou, dcérou robotníčky a nedoštudovanou výtvarníčkou
• náklonnosť medzi Petrom a Luciou vzniká po náhodnom stretnutí v metre počas bombardovania
• rozvíjajúci sa vzťah milencov prevláda nad ťaživými problémami vojny
• počas Veľkonočného týždňa má ich láska vyvrcholiť, no obaja zomierajú pri nálete
• ich smrť symbolizuje nezmyselnosť vojny, ktorá ničí životy a hodnoty
• autor necháva hrdinov zomrieť spolu, aby boli šťastní aj v okamihu smrti

1.2.2. Henri Barbusse

• prozaik a publicista
• do prvej svetovej vojny narukoval ako dobrovoľník
• organizoval protivojnové a protifašistické vystúpenia
• do povedomia verejnosti sa dostal protivojnovým románom Oheň s podtitulom Denník bojového družstva
• Je to najznámejšou knihou od Barbussa

Oheň – Denník bojového dobrodružstva

• autor zachytil vlastné zážitky radového vojaka z prvej svetovej vojny na nemecko-francúzskom fronte
• román je venovaný padlým kamarátom autora
• dielo má denníkovú formu, ktorá umožňuje zobraziť jednotlivých vojakov ako hrdinov
• Barbusse nielen vykresľuje vojnové scény, ale aj myšlienkové dozrievanie vojakov, ktorí si uvedomujú potrebu boja proti sociálnym pôvodcom vojny
• kapitoly striedajú epizódy z bojov s úvahami, odpočinok s ťažkou prácou v zákopoch, a pokojné opisy krajiny s obrazmi hrôzy a utrpenia
• román vrcholí tragédiou, keď v boji padne takmer celý oddiel, živí hľadajú mŕtvych a nesú ranených na obväzisko

1.3. Nemecká literatúra

• expresionizmus vznikol v prvých desaťročiach 20. storočia v Nemecku
• cieľom expresionizmu je analyzovať skutočnosť a zobraziť surovosť sveta
• hlavnou ideou je odmietanie vojny, násilia a odpor proti fašizmu
• zachytáva vnútorný svet postáv a ich individualitu
• postavy prežívajú pocity skepsy, dezilúzie a živelnej vzbury
• expresionistické diela majú jednoduchú kompozíciu a často využívajú kontrast
• predstaviteľmi sú E. M. Remarque a T. Mann

1.3.1. Erich Maria Remarque

• vlastná skúsenosť z prvej svetovej vojny bola hlavným impulzom pre jeho literárnu tvorbu
• patril ku generácii, ktorá narukovala do prvej svetovej vojny priamo zo školských lavíc
• začiatkom 30. rokov emigroval pred Hitlerom do Švajčiarska
• vojnové námety sú ústredným motívom celej jeho tvorby
• jeho hrdinovia prejavujú skepsu ku všetkému, podobajú sa stratenej generácii
• postavy žijú v provizóriu, vytrhnutí zo spoločnosti, hľadajú zmysel života, túžia po láske a šťastí
• medzi jeho diela patria Cesta späť, Traja kamaráti, Víťazný oblúk, Noc v Lisabone, Čas žitia, Na západe nič nového a ďalšie

Na západe nič nového

• prvým dielom Na západe nič nového dosiahol svetový úspech a stal sa bestsellerom už v čase svojho vydania
• Remarque nezachytáva filozofické úvahy, ale realistický a surový obraz generácie zničenej vojnou
• dielo zdôrazňuje hodnoty ľudskej súdržnosti
• zvýraznená je aj hodnota vojnového priateľstva
• autor sa sústredí na realistické zobrazenie vojnových skúseností
• dielo poukazuje na devastujúci vplyv vojny na mladú generáciu
• dielo obsahuje retrospektívne epizódy z výcviku, budovania zákopov a prvých bojových stretnutí
• opisuje vojnové hrôzy, bombardovania, plynové útoky a krvavé boje muža proti mužovi
• opakovaným motívom je hodnota ľudskej súdržnosti, nezištnej obetavosti a vojnového priateľstva

stručný dej:
Na západe nič nového je príbeh mladého nemeckého vojaka Paula Bauma, ktorý po skončení strednej školy dobrovoľne narukuje na front počas prvej svetovej vojny. Prostredníctvom retrospektívnych spomienok Paul opisuje svoje zážitky z výcvikového tábora, kde sa stretáva so šikanovaním, a následne z krutej reality zákopovej vojny na západnom fronte. Scéna, v ktorej Paul prvýkrát zabije človeka, Francúza, mu otvorí oči a uvedomí si nezmyselnosť vojny, bez ohľadu na národnosť. Postupne prichádza o svojich priateľov, vytriezvie z nacionalizmu a uvedomí si, že vojna je len ničivým absurdným zlom. Napriek tomu, že sa teší na dovolenku, nenachádza doma pokoj a je rád, že sa môže vrátiť na front, kde nakoniec zomiera v jednom z posledných dní vojny, keď oficiálne správy tvrdia, že na západe nič nové.