1.  Avangardná literatúra

spoločensko-historické pomery:
V polovici 19. storočia, keď ešte stále dominoval realizmus, začína postupne vznikať nová literárna generácia, ktorá sa vo svojom písaní odkláňa od princípov realizmu. Zatiaľ čo realizmus a naturalizmus sa snažili verne zachytiť objektívnu realitu, ich kritické zobrazenia spoločnosti časom vyčerpali svoje výrazové možnosti a začali sa opakovať. Tieto prístupy, aj napriek svojej snahou poukázať na negatíva spoločnosti, nedosiahli zásadnejšie zmeny. To viedlo niektorých umelcov k rezignácii na zobrazovanie vonkajšej reality a k hľadaniu spôsobu, ako vyjadriť svoj jedinečný vnútorný svet. Zvyčajne išlo o autorov, ktorí intenzívne prežívali konflikt medzi svojou citlivou dušou a neúprosnou realitou. Tento rozpor ich viedol do stavu osamotenosti, kde ich pocit výnimočnosti a odlišnosti od zvyšku spoločnosti stále rástol.

parnasizmus:
Prvým krokom týmto smerom bol parnasizmus. Literárny prúd, v ktorom autori opustili snahu zobrazovať realitu a zamerali sa na takzvané čisté umenie. Obsah diel v tomto prípade nadobúdal menej významnú úlohu a bol až druhoradý. Parnasisti kládli najväčší dôraz na dokonalosť formy, vrátane originálnych básnických obrazov, rytmu a zvukomalebnosti. Svoje námety zámerne čerpali zo vzdialenej minulosti alebo z všeobecne známych antických príbehov. Parnasizmus sa tým stal v podstate úplným opakom realizmu.

symbolizmus:
Symbolizmus vznikol ako reakcia na extrémy naturalizmu a parnasizmu, pričom prevzal to, čo považoval za užitočné. Tento smer sa vyznačoval únikom do sveta sna a fantázie, kde autori kládli dôraz na vnútorný svet a osobité vnímanie reality. Paul Verlaine nazval symbolistických autorov „prekliatymi básnikmi“ pre ich pocit osamelosti a odmietnutia spoločnosťou. Symbolisti napodobňovali hudobnú ľubozvučnosť a využívali symboly na vyjadrenie mnohovýznamovosti, pričom symboly spočiatku čerpali z mystiky a náboženstiev, no postupne nadobúdali význam aj bežné pojmy, ako napríklad topoľ u Ivana Kraska.

Impresionalizmus:

• podobný proces ako v literatúre zasiahol aj výtvarné umenie
• realistickú maľbu vystriedal impresionizmus
• impresionizmus sa zameriaval na zachytenie nálady, dojmu alebo pocitu namiesto verného zobrazenia reality
• významní predstavitelia impresionizmu sú Monet, Manet, Renoir a Degas
• smerom, ktoré nastúpili po realizme a naturalizme, nazývame spoločným termínom moderna
• moderna je priamym predchodcom moderných smerov (avantgárd) 20. storočia

1.1. Charles Baudelaire

• komplikovaná povaha a svojrázny básnik, zakladateľ modernej francúzskej poézie
• písal poéziu, literárnu a výtvarnú kritiku, bol stúpencom a obhajovateľom impresionizmu
• zbierka básní „Kvety zla“ vyvolala mimoriadnu pozornosť aj mimo literárnych kruhov
• Baudelairea zažalovali za tieto básne na súde, bol odsúdený na peňažnú pokutu a niektoré básne z Kvetov zla nesmeli byť publikované

1.2. Paul Verlaine

• spočiatku žil v usporiadanej meštiackej rodine, mal ženu a deti
• dve udalosti radikálne zmenili jeho život a tvorbu:

1. sympatie k Parížskej komúne v roku 1871, ktoré viedli k strate úradníckeho miesta
2. stretnutie s mladučkým Rimbaudom

• opúšťa rodinu a vydáva sa s Rimbaudom na potulky po Európe, ich vzťah prerástol do homosexuálneho vzťahu
• v Básnickom umení Verlaine prezrádza vlastné kritériá na dobrú poéziu, ktoré zahŕňajú hudobnosť, polysémantickosť a používanie pojmov ako symbolov, čo sú znaky symbolistickej básne

1.3. Jean Arthur Rimbaud

• večný tulák, najlepšie básne napísal medzi 16. a 20. rokom života
• neskôr prestal písať a živil sa ako obchodník, pričom prechodil Afriku
• iróniou osudu dostal rakovinu kolena a zomrel ako 37-ročný v rodnom Charleville

1.4. Guillaume Apollinaire

• jeho tvorba na začiatku 20. storočia znamenala prelom v písaní poézie
• zaviedol asociatívnu obraznosť a vytvoril nový typ básne
• jeho básne sú zakorenené v súčasnosti, na rozdiel od symbolistov neuniká od reálneho sveta
• snaží sa zachytiť dynamicky sa meniacu dobu, fascinovaný technickým pokrokom (automobil, kinematografia, letecká doprava)
• hlboké zmeny doby si vyžadovali nové umelecké prostriedky a formy básne
• Apollinairova skladba Pásmo z prevratnej zbierky Alkoholy je príkladom takejto formálnej zmeny
• vo Pásme voľne radí obrazy s významovou súvislosťou a očakáva aktívnu spoluprácu čitateľa
• aby podčiarkol voľnosť vzťahov medzi obrazmi, vynecháva v básni interpunkciu
• Apollinaire experimentoval s písaním poézie, čo sa výrazne prejavilo v jeho zbierke Kaligramy
• kaligram je básnická forma, kde báseň zároveň vytvára obraz
• grafická podoba kaligramu zodpovedá predmetu alebo téme, o ktorej báseň hovorí
• v kaligrame sa text a vizuálny obraz spájajú, aby vytvorili jedinečný umelecký výraz