ortoepia (výslovnosť)

gramatická téma č. 6

Charakteristika ortoepie (výslovnosti)

Ortoepia je osobitná jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá správnou výslovnosťou slov v jazyku. Skúma zvykové a kodifikované normy výslovnosti hlások, slabík, slov a viet, ako aj prízvuk, dôraz a intonáciu. Jej cieľom je zabezpečiť jasný, zrozumiteľný a kultivovaný hovorený prejav v súlade so spisovnou normou.

Kodifikačnou príručkou pre zvukovú rovinu spisovnej slovenčiny sú Pravidlá slovenskej výslovnosti. Správna výslovnosť je dôležitou súčasťou jazykovej kultúry jednotlivca aj celej spoločnosti.

Výslovnostné štýly

V rámci výslovnosti rozlišujeme tri základné výslovnostné štýly:

  • vysoký štýl – využíva sa vo verejnom a oficiálnom prostredí, pri slávnostných prejavoch a recitácii umeleckých textov; používa sa spisovná slovenčina
  • neutrálny štýl – najčastejšia podoba hovorenej spisovnej slovenčiny; využíva sa v súkromnom aj pracovnom styku
  • nižší štýl – používa sa v neoficiálnom a priateľskom prostredí; vyskytujú sa v ňom odchýlky od výslovnostnej normy a vplyv nárečia

Spodobovanie spoluhlások podľa znelosti

Spodobovanie podľa znelosti je výslovnostný jav, pri ktorom sa spoluhlásky prispôsobujú susedným hláskam z hľadiska znelosti alebo neznelosti.

Na začiatku slova a v predponách:

  • k → g (kúsok – kúsog)
  • v → f (včera – fčera)
  • d → t (podpísať – potpísať)

Vnútri slova:

  • b → p (babka – bapka)
  • z → s (blízko – blísko)

Na konci slova:

  • ž → š (nebež – nebeš)
  • b → p (dub – dup)

Výslovnosť zdvojených spoluhlások

Zdvojené spoluhlásky vyslovujeme ako jednu predĺženú hlásku.

  • oddých
  • mäkký
  • vyšší
  • dvojjazyčný
  • denník

Pravidlo rytmického krátenia

V jednom slove po sebe nemajú nasledovať dve dlhé slabiky. Nasledujúca slabika sa spravidla kráti.

Príklady: sídla – sídlam – sídlach

Výnimky z pravidla rytmického krátenia:

  • ženský rod – genitív plurálu (piesní, básní, vôní)
  • stredný rod podľa vzoru vysvedčenie (prútie, lístie, tŕnie)
  • prídavné mená zvieracieho pôvodu (páví, motýlí, krokodílí)
  • neurčité zámená s časticami nie-, bár-, bárs-, ktovie-, bohvie-, čertvie-
  • zložené slová (prvýkrát, viacmiestny, šéftréner)
  • slovesá s príponami -ia, -iac, -iaci (hlásia, hlásiac, hlásiaci)
  • prípony -ár, -áreň (mliekar, mliekareň)
  • prípona -úci činného príčastia (píšuci, hádžuci, viažuci)

Vokalizácia predložiek

Vokalizácia je jav, pri ktorom sa k neslabičným predložkám s, z, v, k pripája samohláska o alebo u.

  • so
  • zo
  • vo
  • ku

Najčastejšie poruchy výslovnosti

  • rotacizmus – nesprávna výslovnosť hlásky r
  • sigmatizmus – nesprávna výslovnosť sykaviek (s, z, š, ž, c, č), tzv. šušlanie

Výslovnosť slov cudzieho pôvodu

Výslovnosť slov cudzieho pôvodu závisí od ich pôvodu a miery zdomácnenia v slovenčine.

  • spoluhlásky d, t, n, l pred i, í, e, é sa vyslovujú tvrdo (distingvovaní, chinín)
  • samohláskové skupiny sa vyslovujú so splývavou výslovnosťou (geometria, biotop, gymnázium)
  • slová cudzieho pôvodu podliehajú znelostnej asimilácii (egzhalácia, habsburský, futbal)

Zásady písania a výslovnosti cudzích slov

Podľa stupňa zdomácnenia rozlišujeme:

  • úplne zdomácnené slová (bača, inžinier, doktor)
  • čiastočne zdomácnené slová (chirurg, syntax)
  • nezdomácnené slová (derby, menu, kanoe)
kontaktujte nás