interpunkčné znamienka

Charakteristika interpunkčných znamienok

Rozdeľovacie znamienka sa používajú v písomnom prejave na členenie a významové odstupňovanie jeho častí. Pomáhajú sprehľadniť text, vyjadriť vzťahy medzi vetami a vetnými členmi a zároveň zachytiť citové a modálne odtiene výpovede.

Znamienka používané v slovenčine:

Bodka (.)

Bodka je základné interpunkčné znamienko, ktorým sa najčastejšie ukončujú oznamovacie vety. Okrem tejto funkcie sa používa aj v rôznych formálnych a technických zápisoch.

• píše sa na konci oznamovacej vety: Neprídeme.
• píše sa za skratkami: atď., napr., t. j.
• nepíše sa za značkami: SR, km, kW
• píše sa za radovými číslovkami: 2. 2. 2000

Výkričník (!)

Výkričník vyjadruje silný citový vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede. Používa sa najmä v zvolacích, rozkazovacích a želacích vetách.

• píše sa na konci zvolacích viet: To je ale krásny deň!
• píše sa na konci rozkazovacích viet: Povysávaj!
• píše sa aj na konci želacích viet: Nech sa ti splnia všetky sny a ciele!

Otáznik (?)

Otáznik sa používa na označenie opytovacích viet, ktorými sa hovoriaci pýta na informáciu alebo si overuje správnosť tvrdenia.

• píše sa na konci samostatných opytovacích viet: Kde si bol včera?

Čiarka (,)

Čiarka je jedno z najčastejšie používaných interpunkčných znamienok. Uplatňuje sa v jednoduchej vete aj v súvetí a má najmä vyčleňovaciu funkciu.

• používa sa v jednoduchej vete alebo v súvetí
• v jednoduchej vete oddeľuje rovnorodé výrazy, ak nie sú spojené spojkami a, i, aj, ani, alebo, či: Najväčšie mestá na Slovensku sú Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Nitra.
• čiarkou sa oddeľujú aj vysvetľujúce výrazy: Všetky ovocné stromy, jablone, hrušky i čerešne, sme ošetrili hneď na jar.

Dvojbodka (:)

Dvojbodka naznačuje, že za ňou nasleduje vysvetlenie, výpočet, citát alebo priama reč. Používa sa najmä tam, kde nasledujúca časť textu rozvíja alebo objasňuje predchádzajúce tvrdenie.

• používa sa pri uvádzaní hesla, citátu, priamej reči alebo niekoľkých výrazov: Učiteľ povedal: „Ohybné druhy slov sú: podstatné mená, prídavné mená, zámená …“

Bodkočiarka (;)

Bodkočiarka sa používa najmä v dlhších vetách a súvetiach, kde by samotná čiarka bola nedostatočná a bodka by príliš rozdelila text.

• píše sa v dlhších vetách na miestach, kde by mohla byť bodka alebo čiarka: Dlho do noci sme o tom rozprávali; nikdy na to nezabudnem.

Úvodzovky („ “)

Úvodzovky sa používajú na vyznačenie priamej reči, citátov a doslovných výpovedí. Pomáhajú jasne oddeliť hovorený prejav od sprievodného textu.

• píšu sa na začiatku a na konci priamej reči
• ak je priama reč prerušená uvádzacou vetou, úvodzovky sa opakujú: „Hrozná je tu horúčava,“ sťažoval sa Igor, „na zadusenie.“

Pomlčka (–)

Pomlčka vyjadruje prestávku v reči, náhle doplnenie myšlienky alebo vzťah medzi pojmami. Má širšie využitie ako spojovník a píše sa s medzerami.

• vyjadruje prestávku v reči: Čakali sme slnko, a prišiel – mráz.
• môže nahradiť čiarku alebo bodku v súvetí: Na oblohe sa objavili sivé mraky – dnes už slnko neuvidíme.
• vyjadruje rozsah: 2 – 22
• používa sa pri označení protikladov alebo vzťahov: učiteľ – žiak

Spojovník (-)

Spojovník sa používa v rámci slov, najmä v zložených pomenovaniach. Na rozdiel od pomlčky sa píše bez medzier.

• používa sa v rámci slova, napríklad medzi časťami zloženín: Žlto-čierne

Tri bodky (…)

Tri bodky naznačujú nedokončenosť výpovede, pokračovanie myšlienky alebo vypustenie časti textu.

• odkazujú na pokračovanie vety, myšlienky alebo radu: 1, 2, 3…