Syntax (Vetná stavba)

Syntax ako jazykovedná disciplína

Syntax je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá skladbou viet, vzťahmi medzi vetnými členmi a vzťahmi medzi vetami v súvetí. Skúma, ako sa slová spájajú do viet a ako sa vety spájajú do vyšších celkov, súvetí a prehovorov. Syntax je základnou oblasťou gramatiky, pretože umožňuje vyjadriť myšlienky ucelene, presne a logicky.

Veta ako základná syntaktická jednotka

Veta je významovo ucelená, gramaticky usporiadaná a zvukovo uzavretá jednotka reči, ktorá má komunikačný cieľ. V písanom prejave je ukončená interpunkčným znamienkom. Veta je základným prostriedkom dorozumievania v ústnom aj písomnom prejave.

Členenie viet podľa komunikačného zámeru:

Oznamovacia veta

Vyjadruje oznámenie, konštatovanie alebo opis skutočnosti. Končí sa bodkou. 
Príklad: Deti sa hrajú na dvore.

Opytovacia veta 

Vyjadruje otázku a slúži na získanie informácie. Končí sa otáznikom. 
Príklad: Kedy odchádza vlak?

Rozkazovacia veta 

Vyjadruje príkaz, rozkaz alebo výzvu. Končí sa výkričníkom. 
Príklad: Otvor okno!

Želacia veta 

Vyjadruje želanie, prianie alebo nádej. Končí sa bodkou alebo výkričníkom. 
Príklad: Nech sa ti darí!

Členenie viet podľa členitosti:

Dvojčlenná veta 

Jej gramatické jadro tvorí podmet a prísudok. Podmet môže byť vyjadrený alebo nevyjadrený. 
Príklad: (Otec) pracuje.

Jednočlenná veta 

Jej gramatické jadro tvorí vetný základ. Nedá sa rozdeliť na podmet a prísudok. 
Príklady: Prší. Stmieva sa.

Vetné členy

Vetné členy sú syntaktické jednotky, ktoré rozvíjajú vetu a vytvárajú jej vnútornú stavbu.

Hlavné vetné členy:
Podmet – pomenúva činiteľa deja. 
Prísudok – vyjadruje dej, stav alebo vlastnosť podmetu.

Vedľajšie vetné členy:
Predmet – vyjadruje predmet deja. 
Príslovkové určenie – vyjadruje okolnosti deja (miesta, času, spôsobu, príčiny). 
Prívlastok – rozvíja podstatné meno.

Zhodný a nezhodný prívlastok 

Zhodný sa zhoduje s podstatným menom v rode, čísle a páde. 
Nezhodný sa nezhoduje.

Viacnásobné vetné členy 

Sú rovnaké vetné členy v tej istej vete.

Slovosled

Slovosled je poradie slov vo vete. V slovenčine je pomerne voľný, ale riadi sa významovým, vetnočlenským a rytmickým princípom.

Súvetie

Súvetie je spojenie dvoch alebo viacerých viet, ktoré sú významovo a gramaticky prepojené.

Jednoduché súvetie 

Obsahuje dva prisudzovacie sklady.

Zložené súvetie 

Obsahuje tri a viac prisudzovacích skladov.

Hlavná a vedľajšia veta

Hlavná veta (HV) 
Je gramaticky samostatná a významovo nezávislá.

Vedľajšia veta (VV) 
Je gramaticky závislá a rozvíja vetný člen hlavnej vety.

Priraďovacie súvetie

Priraďovacie súvetie spája gramaticky rovnocenné vety. 
Schéma: HV – HV

Zlučovacie – a, i, aj, ani 
Odporovacie – ale, no 
Stupňovacie – ba, ba aj 
Vylučovacie – alebo, buď – alebo

Podraďovacie súvetie

Podraďovacie súvetie je spojenie hlavnej a vedľajšej vety. 
Schéma: HV – VV alebo VV – HV

Druhy vedľajších viet:
Podmetová 
Prísudková 
Predmetová 
Prívlastková 
Príslovkové (miesta, času, spôsobu, príčiny)

Vetné vzťahy

Zhoda – vzťah medzi podmetom a prísudkom. 
Väzba – vzťah riadenosti medzi slovami. 
Priraďovanie – vzťah rovnocenných členov.

Syntax a interpunkcia

Interpunkcia v syntaxi vyjadruje hranice viet, vetných členov a vzťahy medzi vetami v súvetí. Čiarka sa píše najmä na rozhraní hlavných a vedľajších viet.

Syntax a komunikácia

Správna syntaktická stavba viet prispieva k zrozumiteľnosti, presnosti a kultivovanosti prejavu. Syntax má význam nielen v písomnom, ale aj v ústnom prejave.