slovenská dráma po druhej svetovej vojne

Charakteristika slovenskej drámy po druhej svetovej vojne

• dramatická tvorba po roku 1945 sa vyvíjala podobne ako poézia a próza, pričom podliehala politickému tlaku
• po roku 1948 bola divadelná tvorba pod väčším ideologickým dozorom, s množstvom bezkonfliktných a schematických diel
• v 50. rokoch dominovali komédie a veselohry; významní dramatikmi boli Štefan Králik, Peter Karvaš a Ivan Bukovčan
• najlepšie hry vznikli v 60. rokoch, keď sa objavili novátorské prístupy a nové divadlá, ako Divadlo Lasicu a Satinského a Radošinské naivné divadlo
• tieto divadlá používali malé javiskové formy (kabaret, pásmo, skeč) a ich zakladatelia (Lasica, Satinský, Štepka) sa sústredili na satiru a humor
• v začiatkoch 70. rokov nastala konsolidácia, ktorá obmedzila tvorbu; dominantní autori boli Ján Solovič, Osvald Záhradník a Peter Kováčik
• v 80. rokoch sa objavila nová vlna satiry s autormi ako Ľubomír Feldek a Stanislav Štepka; vznikli avantgardné divadlá GunaGu a Stoka
• súčasné divadlá sa vracajú k autorom, ktorých diela boli predtým zakázané alebo zabudnuté, ako Peter Karvaš a Ivan Bukovčan

Ivan Bukovčan

• bol výraznou osobnosťou slovenskej dramatickej tvorby a hraného filmu po roku 1945
• vo svojich divadelných hrách smelo poukazoval na nezmyselnosť obdobia kultu osobnosti
• napísal diela ako Kým kohút nezaspieva, Nezrelé plody, Svet na hrane

Kým kohút nezaspieva

• miesto dejstva je malé mesto okupované cudzím vojskom
• čas dejstva je november 1944, po potlačení Povstania
• téma je ľudská veľkosť a zrada
• názov hry je podľa evanjelia, kde Peter zaprel Krista tri razy pred tým, ako kohút zaspieval
• dej sa sústreďuje na desiatku ľudí uväznených v pivnici ako rukojemníci
• motív zahŕňa morálne dilemy, zrade a ľudskú dôstojnosť
• postavy sú rukojemníci rôznych profesií a veku
• konflikt spočíva v rozhodnutí, kto z nich zomrie, aby zachránil ostatných
• rozuzlenie je v tom, že vrah je medzi nimi, čo vedie k napätiu a dileme s možnosťou obetovania jedného z nich
• symboliku v hre predstavuje kohút, ktorého kikiríkanie symbolizuje odhalenie pravdy
• príbeh sa točí okolo rozhodovania rukojemníkov, kto sa obetuje, aby zachránil ostatných
• štylizácia využíva dialógy na odhalenie charakterov a psychologických konfliktov
• odkaz hry je kritika morálnej bezcharakternosti a zradcovstva

hlavné postavy:

• Uhrík: Holič, zradca, zabije Tuláka, nemôže zniesť pocit viny, spácha samovraždu
• tulák: cudzinec, považovaný za podozrivého, zabitý Uhríkom, jeho smrť odhaľuje bezcharakternosť ostatných
• Ondrej: mladý študent, znechutený z ľudských zrad a bezcharakternosti, snaží sa obetovať pre Fanku
• Fanka: gymnazistka, Ondrejova priateľka, chránená Ondrejom
• starec: starý muž, zmätený, ale udržiava si svoju dôstojnosť, upozorňuje na Judášovu zradnú smrť
• Tomko: učiteľ, snaží sa zachovať morálne princípy, odmieta Uhríkov návrh a zástupca ľudskosti
• Fischl: obchodník s drevom, zástupca okupantov, prichádza oznámiť, že rukojemníci musia vybrať obeť
• Babica: staršia žena, ktorú sa snažia obhájiť ostatní rukojemníci
• Šustek: zverolekár, snaží sa zachrániť svoj život a obviňuje Tuláka
• Marika Mondoková: prostitútka, neochotná stať sa spolupáchateľkou, odhalí Uhríka

Stručný dej:
Hra Kým kohút nezaspieva sa odohráva v malom meste okupovanom cudzím vojskom v novembri 1944, po potlačení Povstania. Jej názov odkazuje na evanjelium, kde Peter zaprel Krista pred tým, ako kohút zaspieval, čo symbolizuje zrádnosť a ľudskú slabosť. V pivnici deportovanej židovskej rodiny sa večer zíde desať ľudí rôznych profesií a veku. Spočiatku si myslia, že sú tam náhodou, no neskôr zistia, že ich zadržali ako rukojemníkov na odplatu za zabitie nemeckého vojaka. Major von Lucas, veliteľ mesta, stanovuje, že ak sa nenájde vinník, všetci budú popravení. Preto sa rozhoduje, že o tom, kto zomrie, sa musia rozhodnúť sami. Medzi zadržanými sa vyostruje napätie. Pán Fischl, obchodník s drevom, prichádza s informáciami od majorovho rozhodnutia a sľubuje pomoc, ak sa im podarí nájsť vinníka. Po jeho odchode sa situácia stáva kritickou. Rukojemníci sú rozdelení a navrhujú rôzne spôsoby, ako zachrániť svoje životy, vrátane obetovania niekoho podľa veku alebo spoločenského postavenia. Holič Uhrík obviňuje Tuláka, že je vrahom, ale jeho obvinenia sú nepresné. V dráme sa objavuje zrada, keď Uhrík v afekte zabije Tuláka a snaží sa ospravedlniť svoju zločinnú činnosť. Nakoniec, keď Fischl oznámi, že rozhodnutie bude na nich, Uhrík sa sám obetuje, čím sa pokúša zmierniť svoju vinu. Hra sa končí tragickým osudom Uhríka, ktorý si zvolil smrť, a slovami tých, ktorí si zachovali ľudskú tvár a morálne princípy.

Peter Karvaš

• vo svojej tvorbe kritizoval fašizmus, totalitu a morálne zlyhania spoločnosti.
• psychologicky prepracované hry s dôrazom na etiku, zodpovednosť jednotlivca a konflikt moci a svedomia

Polnočná omša

• konflikt bratov, jeden slúži fašistom, druhý partizánom
• obdobie je 2. svetová vojna
• miesto deja je povstalecká oblasť, rodina Kubišovcov
• čas deja sú Vianoce 1944
• otázka osobnej odvahy a zodpovednosti v čase vojny
• vplyv propagandy na vnímanie reality a pravdy
• nejednoznačnosť hrdinstva a zbabelosti v kontexte vojnového konfliktu

stručný dej:
Dráma sa odohráva počas Vianoc 1944 v povstaleckej oblasti, kde rodina Kubišovcov zažíva vnútorný konflikt. Bratia Marián a Jurko stoja na opačných stranách – Marián ako gardista, Jurko ako partizán. Počas jednej razie na partizánov, ktorej velí Marián, sa Jurovi podarí utiecť a ukryť sa doma na povale. Nemecký veliteľ Brecker, častý hosť u Kubišovcov, nevedomky hľadá práve Jurka, zatiaľ čo flirtuje s Angelou, sestrou bratov. Hoci Marián chce, aby Jurko odišiel, Angela mu zaobstará pomoc od Katky, ktorá ho ošetrí. Počas štedrej večere sa Nemci vracajú na prehliadku, no Brecker ich odvolá. Farár však pod nátlakom prezradí úkryt a Jurko je zatknutý. Vlastná rodina ho zaprie, a on je popravený. Po vojne ruskí partizáni hľadajú fašistov, no Katka zachráni rodinu Kubišovcov tým, že neprezradí ich spojenie s fašistami.