Veta v súvetí

Veta v súvetí je základnou jednotkou komunikácie v gramatike a lingvistike. Je to gramaticky usporiadané spojenie slov, ktoré má jasne definovanú štruktúru a vyjadruje ucelenú myšlienku alebo informáciu. V súvetí je takýchto viet viac, pričom môžu byť spojené viacerými spôsobmi, napríklad podraďovacími alebo priraďovacími spojkami. Súvetie sa skladá z viacerých jednoduchých viet, ktoré sú vzájomne spojené tak, aby vytvárali zložitejšiu významovú jednotku, pričom každá veta môže niesť samostatnú informáciu, ale vo vzťahu k ostatným vetám sa dopĺňajú a tvoria logický celok.

súvetie

• jednoduché súvetie: 2 vety, 2 prisudzovacie sklady
• zložené súvetie: 3 a viac viet

1. priraďovacie súvetie

• priraďovacie: spojenie dvoch rovnocenných viet, ktoré môžu existovať samostatne
• schéma: HV – HV 
  • zlučovacie: spojenie viet pomocou a, i, aj, ani
    príklad: Syn sa pritúlil k matke a pozrel jej do očí.
  • stupňovacie: druhá veta je významovo dôležitejšia ako prvá
    príklad: Tvár neznámeho pána sa vyjasnila, ba sa aj usmial.
  • odporovacie: druhá veta odporuje prvej
    príklad: Bol tu dnes ráno, ale nenechal žiadny odkaz.
  • vylučovacie: platí buď obsah prvej, alebo druhej vety
    príklad: Buď to urobíš načas, alebo dám prácu inému.

1. podraďovacie súvetie

• podraďovacie: spojenie dvoch viet, kde vedľajšia veta rozvíja vetný člen hlavnej vety
• schéma: HV – VV alebo VV – HV
  • prísudková: vedľajšia veta prísudková bližšie určuje prísudok hlavnej vety, teda ho ďalej rozvíja
    príklad: Naša starká je taká, že každému pomôže.
  • podmetová: podmetová veta zastupuje podmet v hlavnej vete
    príklad: Kto sa náhli, ten sa prenáhli.
  • predmetová: predmetová veta nahrádza predmet hlavnej vety a bližšie ho určuje
    príklad: Sľúbila, že dnes príde k nám.
  • príslovková:
    • miesta: vedľajšia veta určuje miesto, kde nastáva situácia
      príklad: Kde nechodí slnko, tam chodí lekár.
    • času: vedľajšia veta určuje čas, kedy nastal dej hlavnej vety
      príklad: Prišiel vtedy, keď ho najviac potrebovali.
    • spôsobu: vedľajšia veta určuje spôsob, akým bol vykonaný dej
      príklad: Napísala úlohu tak, ako najlepšie vedela.
    • príčiny: vedľajšia veta určuje príčinu, prečo dej v hlavnej vete nenastal
      príklad: Neprišiel do školy, lebo bol chorý.
  • prívlastková: prívlastková veta rozvíja podstatné meno v hlavnej vete a slúži ako jeho bližšie určenie
    príklad: Kúpila si také šaty, ktoré sa jej najviac páčili.

HV – Hlavná veta: Je to vetný člen, ktorý je gramaticky úplný a nezávislý. Hlavná veta vyjadruje základnú informáciu v súvetí.

VV – Vedľajšia veta: Je to veta, ktorá je závislá na hlavnej vete a rozvíja niektorý jej vetný člen. Vedľajšia veta nie je gramaticky úplná sama o sebe a potrebuje hlavný vetný člen, aby mala zmysel.