Umelecký jazykový štýl

Umelecký jazykový štýl je charakteristický tým, že umelecké texty majú najčastejšie písomnú podobu. Hoci sú väčšinou monologické, často obsahujú aj dialogické časti. Tieto texty sú určené širokej verejnosti, čo znamená, že ide o štýl verejného styku. Medzi autorom a čitateľom môže existovať emocionáln vzťah vzťah. Cieľom umeleckého textu je vyvolať emócie, sprostredkovať umelecký zážitok a obohatiť život čitateľa. V texte zohráva veľkú úlohu osobnosť autora. Tento štýl je subjektívny a uplatňuje sa v komunikácii slovesného umenia.

Funkcie umeleckého štýlu:

• estetická: pôsobí na city čitateľa, konfrontuje krásne so škaredým, komické s tragickým
• výchovná: obohacuje vnútro čitateľa, vzbudzuje sympatie alebo antipatiu, posilňuje schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom
• náučná: prináša informácie o histórii, krajinách, národoch (napr. vedecko-fantastická literatúra, cestopisy, biografické romány)

Základné znaky umeleckého štýlu:

• využíva lexiku národného jazyka v celej šírke
• používa príznakové slová a modalitu vety
• slová nemožno chápať doslovne, využíva metaforu, metonymiu, fantáziu, obrazotvornosť
• nejednoznačnosť významu, aktívny prístup čitateľa, význam slova závisí od kontextu
• narúša časové a priestorové zákonitosti (napr. v sci-fi), rozprávanie príbehu bez konca

Žánre umeleckého štýlu:

• epické: novela, povesť, epos, legenda, báj, bájka, rozprávka, poviedka, román, umelecké rozprávanie, balada
• lyrické: pieseň, báseň, óda, hymna, elégia (žalospev), sonet
• dramatické: tragédia, komédia, činohra, fraška