1. Slovenský romantizmus

spoločensko-historické pomery:
V 30. a najmä 40. rokoch 19. storočia preniká aj do Uhorska kapitalizmus a začína sa vytvárať trieda buržoázie. Revolučné nálady a politické boje vyvrcholili v revolúciách r. 1848, ktoré znamenali koniec feudalizmu v Európe. Aj na Slovensku sa formuje mladá pokroková generácia, tzv. Mladé Slovensko. Činnosť mladej slovenskej generácie sa sústreďovala v študentských samovzdelávacích spolkoch. Najvýznamnejšou z nich bola Spoločnosť česko-slovanská na bratislavskom evanjelickom lýceu. Najbohatšiu činnosť vyvinula spoločnosť pod vedením Ľudovíta Štúra.

1.1. Ľudovít Štúr

• viedol mládež k vlastenectvu
• pôsobil ako politik, novinár, básnik, jazykovedec, literárny teoretik a kritik
• bojoval proti feudalizmu, požadoval zrušenie roboty, zdanenie šľachty, zveľadenie obchodu a priemyslu, rozšírenie školstva
• v roku 1843 odvolaný z katedry a zbavený profesúry
• prívrženci odišli z Bratislavy do Levoče
• Matúška pri tejto príležitosti zložil text piesne „Nad Tatrou sa blýska“
• najvýznamnejším činom mladej generácie bolo uzákonenie spisovnej slovenčiny v roku 1843
• vychádzajúcej zo stredoslovenského nárečia a fonetického pravopisu
• najvýznamnejšími predstaviteľmi boli básnici Samo Chalupka, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič, Ján Botto a prozaici, Jozef Miloslav Hurban a Ján Kalinčiak
• literatúra obsahovala estetiku romantizmu, vzory z ľudovej slovesnosti a kládla dôraz na národný charakter
• diela sa venovali témam ako revolučné nálady, vlastenectvo, boj za slobodu a kladné hodnoty ľudu
• hlavným literárnym druhom sa stala poézia, typickým žánrom lyrickoepická básnická skladba
• významné jazykovedné diela: Nárečja slovenskuo a Náuka reči slovenskej

1.2. Janko Kráľ

• je tvorcom slovenskej romantickej balady
• Janko Kráľ bol najrevolučnejším básnikom Štúrovej školy
• svojou tvorbou sa najviac priblížil európskemu romantizmu
• bol zložitou osobnosťou a jeho poézia bola tiež zložitá
• nadviazal na slovenský folklór, opisoval nálady romantického samotára i rebela
• spojil osobný zážitok s osudom národa, zachytával vlastné pocity a myšlienky štúrovskej generácie
• typické prvky: citovosť, realistické zobrazenie života, romantický hrdina, samotár, vnútorne rozorvaný
• diela: Duma bratislavská, Zverbovaný, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Janko žobrák

1.3.  Samo Chalupka

• bol priekopníkom romantickej poézie v slovenskej literatúre
• najstarší člen Štúrovej školy a zakladateľ Spoločnosti česko-slovanskej
• poézia s hlbokým vlasteneckým cítením a nadšením pre národnú slobodu
• Chalupkovo dielo nie je rozsiahle, ale stelesňuje umelecké požiadavky celej generácie
• vytvoril novú, hrdinskú poéziu v duchu ľudovej slovesnosti
• písal balady, romance, piesne a hrdinské spevy, čerpal z ľudovej slovesnosti
• obľúbené témy: jánošíkovský motív, boj proti Turkom, hrdinské postavy
• najznámejšie básne do roku 1848: Likavský väzeň, Junák, Kráľohoľská
• po roku 1848 sa odmlčal, písal opäť v 60. rokoch: Mor ho!, Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko
• vrcholné dielo: hrdinská báseň Mor ho!

1.3.1. Mor ho!

• hrdinská lyricko-epická báseň
• v diele ide o kolektívneho hrdinu-slovanská družina
• dej sa odohráva na brehu Dunaja, kde si cisár a jeho vojsko založili tábor
• idea diela je bojovať za slobodu národa, aj keď je boj vopred stratený, a radšej zomrieť, než žiť v područí

stručný dej:
K vládcom prichádzajú slovanskí poslovia, prinášajúc so sebou chlieb a soľ spolu s mierovým odkazom od starších. Napriek tomu ho varujú, aby sa nepokúšal podmaniť si slovanský ľud, ktorý sa vždy dokázal oslobodiť spod nadvlády nepriateľov. Pripomínajú mu, že Slovania sú známi svojou pohostinnosťou a každého, kto príde s dobrými úmyslami, radi privítajú a pohostia chlebom. Avšak, ak niekto príde s úmyslom bojovať, ani oni sa nevzdajú bez boja. Vládca vyhlasuje, že jeho cieľom je podrobiť si Slovanov. Slovanskí bojovníci sa s mečmi v rukách postavia proti nemu a s jednotným výkrikom „Mor ho!“ začínajú boj. Slovanskí hrdinovia bojujú do posledného muža, umierajú bez slova, spokojní, že sa nevzdali bez odporu. Po víťazstve sa vládca rozhliadne po bojisku a keď si uvedomí, že jeho armáda utrpela väčšie straty ako Slovania, cíti hanbu z takéhoto víťazstva.

1.4. Ján Botto 

• najmladší člen skupiny štúrovských básnikov
• jeho poézia nadväzuje na tvorbu Sama Chalupku a Janka Kráľa, uzatvára obdobie romantizmu v slovenskej literatúre
• tvorba nie je rozsiahla, ale tematicky veľmi rôznorodá
• písal alegorické a príležitostné básne, revolučné piesne, balady, veršované rozprávky, povesti, a rozsiahlejšie básnické skladby
• hlavným zdrojom jeho inšpirácie bola ľudová slovesnosť
• vrcholným dielom Jána Bottu je lyricko-epická skladba Smrť Jánošíkova,

1.4.1. Smrť Jánošikova

• napísaná v porevolučných rokoch, reflektuje náladu po neúspešnej revolúcii
• Jánošík nie je zobrazený ako hrdina v boji, ale s trpkosťou spomína na svoj odboj
• hlavným jadrom básne je jeho chytenie, uväznenie a poprava
• Botto využíva ľudovú reč a prostriedky ľudovej slovesnosti, spájajúc folklór s vysokým básnickým umením
• predspev obsahuje alegóriu matky a detí, autor sa obáva, že jeho verše nenájdu ohlas v „zakliatom“ Slovensku
• úvod básne oslavuje slobodný život hôrnych chlapcov na Kráľovej holi, ktorí si uvedomujú svoj blížiaci sa koniec po zajatí Jánošíka
• Jánošíka nezradila sila, ale zrada; vo väzení sa lúči s dušou ľudu
• Jánošík sníva o mladosti a slobode, vyjadruje, že zbíjal kvôli pravde, a kladie otázku o väčšom zlodejstve pánov
• pred popravou odmieta modlitbu za seba a žiada modlitbu za ľud
• po poprave je krajina smútiaca a zakliata, Jánošík sa stáva symbolom slobody v ľudových povestiach
• záver básne zobrazuje Jánošíkov sobáš s kráľovnou víl, symbolom slobody

1.5. Andrej Sládkovič

• vlastným menom Andrej Braxatoris
• patrí k najkultivovanejším slovenským básnikom
• jemu prvému sa podarilo v novej spisovnej slovenčine vytvoriť ucelené básnické skladby
• jeho básnické skladby Marína a Detvan sa vyznačujú dokonale prepracovanou formou, bohatými a pôsobivými básnickými obrazmi
• Marína je vrcholným dielom Andreja Sládkoviča

1.5.1. Marína

• spev o láske, kráse a mladosti
• básnik v skladbe oslávil lásku a úprimne vyjadril svoje city
• skladba má dve časti:

1. časť: túžba po kráse, spomienky na lásku k Maríne, prelínanie lásky k dievčine s láskou k vlasti
2. časť: smútok z Maríninej straty, vízia Maríny ako víly, básnik premôže žiaľ a prijme lásku k rodnému kraju

• záver skladby nie je tragický, ale spomienkový

1.5.2. Detvan

• epická báseň napísaná po Maríne
• skladá sa z 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka
• autor vyzdvihuje krásy slovenského ľudu
• idealizuje postavy Martina a Eleny

stručný dej:
V básni Detvan, ktorá sa odohráva v 15. storočí za vlády kráľa Matiáša, autor vyzdvihuje krásu slovenského ľudu. Martin Hudcovie, hlavný hrdina, zabije kráľovského sokola a zamiluje sa do Eleny, ktorú neskôr vyslobodí zo zajatia zbojníkov. Na slatinskom jarmoku sa Martin ospravedlní kráľovi za zabitie sokola, no kráľ ho za jeho činy odmení. Hoci sa kráľ tiež zamiluje do Eleny, ona zostáva verná Martinovi. Na konci sa Martin zverboval do Čierneho pluku, pričom si ponechal svoj tradičný kroj.