1.  Slovenská medzivojnová poézia

spoločensko-historické pomery:
Počas prvej svetovej vojny vznikla myšlienka spoločného štátu Čechov a Slovákov, čo sa naplnilo 28. októbra 1918 vznikom Československej republiky. Slovensko sa tak zbavilo maďarizačného útlaku a prijalo parlamentnú demokraciu, no vysťahovalectvo pokračovalo. V roku 1919 bola obnovená činnosť Matice slovenskej a slovenský jazyk sa stal štátnym jazykom, čo podporilo rozvoj vzdelanosti, vedy a umenia. Od polovice 30. rokov nemecký fašizmus ovplyvnil situáciu, čo viedlo k rozpadu ČSR v roku 1939 a vzniku klérofašistického režimu na Slovensku.

• v medzivojnovom období existovalo v slovenskej literatúre viacero básnických škôl a skupín
• výrazne vzrástol počet prekladov diel súčasných autorov
• mnohí spisovatelia študovali v zahraničí, čo pomohlo zmenšiť zaostávanie za modernými literárnymi smermi

literatúru tohto obdobia môžeme rozdeliť následovne:

1. staršia generácia, nadväzuje na hviezdoslavovsko-kraskovskú tradíciu, patrí sem hlavne J. Jesenský a V. Roy
2. prechodná generácia, sem patrí hlavne M. Rázus a Š. Krčméry
3. mladá generácia, hľadajúc si tvorivú cestu, vitalizmus – J. Smrek, neosymbolizmus – E.B. Lukáč

• autori tvorili vo viacerých literárnych smeroch, bol to Vitalizmus, Neosymbolizmus, Katolická moderna a Nadrealizmus
• objavujú sa však aj individuálne formovaní autori
• literatúra pred rokom 1918 sa nazýva predprevratová, po roku 1918 poprevratová

1.1. Prechodná generácia

Literárna moderna:
Literárna moderna je umelecký smer, ktorý sa rozvinul na prelome 19. a 20. storočia ako reakcia na tradičné literárne formy a spoločenské konvencie. Autori literárnej moderny sa snažili experimentovať s novými štýlmi a technikami, zameriavali sa na subjektívne prežívanie, vnútorný svet človeka a individualizmus. Typickými znakmi sú symbolizmus, impresionizmus a expresionizmus, pričom diela často obsahujú hĺbavé témy ako osamelosť, absurdita života a hľadanie zmyslu existencie.

1.1.1. Martin Rázus

• básnik, prozaik a dramatik
• ako predseda SNS sa stal poslancom Národného zhromaždenia ČSR
• pred vojnou inklinoval k moderne
• neskôr sa od moderny odklonil a uprednostňoval národnú tematiku
• napísal diela a zbierky ako napríklad Z tichých a búrlivých chvíľ, To je vojna, Hoj zem drahá, Stretnutie, Maroško, Maroško študuje

Z tichých a búrnych chvíľ

• zbierka reflexívnych básní na témy: spomienky na detstvo, pobyt v cudzine a príroda
• príroda symbolizuje tiché chvíle
• búrnymi chvíľami myslí Rázus neutešený stav národa, žiale, krivdy, pochybnosti o sebe a svojich schopnostiach

To je vojna; Hoj zem drahá

• zbierky básní s vojnovými námetmi, spracované pomocou biblického podobenstva a balád
• ďalšou témou je postavenie Slovenska v Rakúsko-Uhorsku a vznik ČSR
• Kameň na medzi vyjadruje sklamanie nad nespravodlivým vývinom Slovenska v ČSR

Stretnutie

• básnická skladba vydaná až po smrti autora
• stretáva sa s blízkymi, s matkou sa rozpráva o nebohom otcovi
• okrem intímneho rozhovoru má aj spoločenský prvok – vieru v spoločenské zmeny a príchod lepších čias

Maroško; Maroško študuje

• autobiografické romány o detstve, starostiach i radostiach, o formovaní Maroška Plajbása z dieťaťa na dospelého muža
• zaznamenaný je aj národný život

1.1.2. Štefan Krčméry

• po vzniku ČSR vyvíjal literárnu a kultúrnu činnosť
• venoval sa poézii, próze, literárnej histórii, kritike a prekladom
• jeho tvorba sa pohybuje medzi modernou a klasikou
• napísal diela ako: Keď sa sloboda rodila, Herbárium, Piesne a balady a 150 rokov slovenskej literatúry

Keď sa sloboda rodila

• zbierka básní napísaná pred 1. sv. vojnou, ktorou Krčméry očakáva národné oslobodenie
• je zložitá tematicky aj formálne, využíva alegóriu a symboliku

1.2. Mladšia generácia 

Vitalizmus:
Vitalizmus, z latinského vitae – život, je umelecký smer, ktorý oslavuje život a životodarnú aktivitu. Vznikol ako bezprostredná reakcia na koniec 1. svetovej vojny, pričom kladie dôraz na oslavu mieru, mladosti, krásy, priateľstva a radosti zo života. Vitalizmus vyzýva k plnému prežívaniu života a k intenzívnemu vnímaniu sveta všetkými zmyslami, čo sa často spája s prvkami senzualizmu.

Neosymbolizmus:
Je to literárny smer, ktorý vznikol na prelome 19. a 20. storočia ako reakcia na symbolizmus. Zdôrazňuje využívanie symbolov a metafor na vyjadrenie hlbších, často subjektívnych pocitov a myšlienok, ale v kontraste s pôvodným symbolizmom sa sústreďuje viac na prepojenie individuálneho zážitku s univerzálnymi témami, ako sú život, smrť, láska a ľudská existencia. Neosymbolizmus často kladie dôraz na tajomnosť, mystiku a filozofické otázky.

Dolorizmus:
Dolorizmus je literárny a umelecký smer zameraný na vyjadrovanie bolesti, smútku a utrpenia. Tento smer často zdôrazňuje emocionálne trápenie a melanchóliu, pričom sa zameriava na temné a pesimistické aspekty ľudského života. Dolorizmus môže využívať silné, expresívne obrazy a symboly na vyjadrenie hlbokého vnútorneho utrpenia a pocitu beznádeje.

1.2.1. Ján Smrek

• vlastným menom Ján Čietek
• veľmi skoro mu zomreli rodičia
• dostal sa do sirotinca v Modre
• predstaviteľ vitalizmu v slovenskej poézii
• založil Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) a kultúrny mesačník Elán
• napísal diela ako Cválajúce dni, Iba oči, Básnik a žena
• označovaný ako rodený básnik
• básnik životného optimizmu, neúnavný hľadač lásky a harmónie
• pomocou symbolov vyjadroval nedostatok lásky, ktorá mu chýba; básne sú plné smútku a pesimizmu
• v diele Smrek prekonáva smútok z ťažkého detstva a útrap prvej svetovej vojny

Cválajúce dni

• touto zbierkou sa Smrek prihlásil k vitalizmu
• ospevuje život, aktivitu, elán
• veľa miesta venuje láske, mladosti, kráse, ktoré občas spája formou balady
• básnik nehovorí za seba, vyjadruje životný pocit celej svojej generácie, ktorá si po prežití vojny myslí, že dobyje svet

Iba oči

• v tejto zbierke Smrek posilnil senzualistické vnímanie
• prejavilo sa to aj v názve zbierky
• snaží sa život prežívať naplno, ale bez hedonizmu
• nájdeme tu ľúbostné, prírodné, sociálne a cestovateľské motívy

Básnik a žena

• básnická skladba vo forme dialógu medzi básnikom a neznámou ženou, ktorú stretol jedného zimného dňa
• básnická poviedka využívajúca symboliku ročných období
• zachytáva aj Smrekove názory na poéziu, miesto ženy v spoločnosti, a vzťah k životu, ktorý treba chápať ako sen či zázrak
• skladba sa skladá z 5 častí:

1. časť v zasneženom parku“: básnik stretáva ženu v zasneženom parku, vedú dialóg o láske a poézii
2. časť pokračovanie jarné: pokračuje rozhovor o láske, vyjadrená v náznakoch
3. časť letná noc na vode: láska a rozhovor pokračujú, žena si uvedomuje, že nemôže byť básnikovou jedinou inšpiráciou
4. padajú listy: žena radí básnikovi, aby rozdával krásu a cit pre všetkých ľudí
5. po desiatich rokoch: básnik sa po 10 rokoch znovu stretáva so ženou, obnovujú rozhovor o láske, živote a poézii

1.2.2. Emil Boleslav Lukáč

• prekladal maďarskú a francúzsku poéziu, ktoré ho aj ovplyvnili
• označovaný ako básnik učený
• protipól svojho generačného druha Jána Smreka
• hlavný predstaviteľ slovenského symbolizmu v poprevratovom období
• jeho poézia je považovaná za najpesimistickejšiu
• pridržiaval sa umeleckých postupov neosymbolizmu a dolorizmu
• jeho poézia obsahuje temné, hlboké tóny, tragiku, pesimizmus, meditatívnosť, zásadové etické postoje a ideu humanizmu
• napísal diela ako Spoveď, O láske neláskavej, Dunaj a Seina a ďalšie

Spoveď

• negatívnosť k svetu vyplývajúca z vojnových zážitkov
• prejavuje sklon k dolorizmu
• téma domova a baníckeho prostredia
• oslava rodného kraja
• spomienky na 1. svetovú vojnu

Dunaj a Seina

• zbierka básní vznikla počas štúdií na Sorbonne v Paríži
• na rozdiel od Smreka, cudzina pôsobila na Lukáča nepríjemne až nepriateľsky
• v básni Taedium urbis stavia do opozície domov a svet, dedinu a mesto
• dedinu vidí ako čisté miesto, mestskú morálku považuje za skazenú
• spomína na mestá Bratislavu a Paríž, rodná dedina Hodruša je preňho symbolom mravných hodnôt
• mesto je symbolom nerestí, silu a istotu nachádza v domovine
• v názve využil názvy riek, Dunaj predstavuje vlasť a Seina cudzinu

O láske neláskavej

• zbierka kladie do popredia zmyslové a erotické motívy
• v láske vidí bôľ, žiaľ a utrpenie
• básnik sa nepoddáva citu; láska má uňho podobu nenávisti, blúdenia, skepsy a sklamania
• tvrdí, že láska nikdy nesmie byť v pokoji, lebo vtedy zaniká

1.3. Proletárska poézia/ľavicová avantgarda

• predstavuje ju predovšetkým časopis a skupina DAV, založená v roku 1924
• DAV názov vznikol zo začiatočných písmen krstných mien zakladateľov (Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Vlado Clementis)
• hlásili sa k socialistickým ideálom, marxistickej ideológii a boli členmi KSČ
• námety čerpali z európskej proletárskej poézie
• nadviazali na futurizmus, expresionizmus, konštruktivizmus a poetizmus
• predstavitelia: Ján Rob Poničan, Ladislav Novomeský, Daniel Okáli, Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ a iní

1.3.1. Ladislav Novomeský

• najvýznamnejší predstaviteľ avantgardnej ľavicovej poézie
• prijal ideológiu komunizmu, ale tvoril slobodne
• podieľal sa na príprave SNP
• v roku 1950 obvinený z buržoázneho nacionalizmu, odsúdený na 10 rokov väzenia
• okrem zbierok básní napísal aj poémy Vila Tereza a Do mesta 30 minút

Nedeľa

• zbierka spája sociálne, melancholické básne, plné smútku a úžasu nad svetom
• predstavuje svet kaviarní, tančiarní a atmosféru veľkomesta
• základným motívom viacerých básní je hľada nie šťastia
• názov zbierky vyjadruje názor, že poézia a krása by mali byť sviatkom v živote človeka
• rovnomenná báseň „Nedeľa“ je avantgardná báseň, mnohotematická, mieša reflexie s opismi reálneho prostredia Bratislavy

Svätý za dedinou

• zbierka odráža tragiku doby, obsahuje básne so španielskou tematikou
• obsahuje básne o samote vo vypätom neprajnom čase a zachytáva absurdnosť doby pred vojnou
• doba je charakterizovaná ako čas prevrátených hodnôt, kde je všetko hore nohami
• autor si myslel, že poéziu v tej dobe nikto nepotrebuje, ale našiel v nej liek na bolesť

1.4. Nadrealizmus

• oneskoril sa za Európou, formoval sa v 2. polovici 30. rokov 20. storočia
• predstavitelia: Rudolf Fabry, Vladimír Reisel, Pavel Bunčák, Štefan Žáry
• spisovatelia úzko spolupracovali s maliarmi J. Mudrochom, C. Majerníkom, V. Hložníkom
• využívali podnety z iných oblastí, ako psychológia, film, výtvarné umenie
• nadrealisti sa snažili o novátorstvo a dokázať rytmické a obrazové vlastnosti slovenčiny
• odmietli tradičné hodnoty v snahe šokovať meštiactvo a jeho vkus
• používali psychologický automatizmus – zachytávajú činnosť psychicky, bez zapojenia rozumu
• najčastejšie využívali metaforu a voľný verš
• odmietli druhú svetovú vojnu a vyjadrovali túžbu po slobode v básňach
• po vojne sa autori od nadrealizmu odklonili a pripojili sa k socialistickému realizmu

1.4.1. Rudolf Fábry

• zakladateľ slovenského nadrealizmu
• napísal diela ako Uťaté ruky, Ja je niekto iný, Vodné hodiny hodiny piesočné, Hodiny v dlani

Uťaté ruky

• experimentálna zbierka, prvé nadrealistické dielo v slovenskej literatúre
• Fábry ňou odmietol literárne tradície a klasickú poéziu
• využíva automatizované texty, pásma, neveršovaný text
• zameriava sa na surrealistické obrazy, sny a voľné asociácie
• prináša prvky absurdity a irónie do slovenskej poézie
• ovplyvnený európskym surrealizmom, najmä francúzskymi autormi

Vodné hodiny hodiny piesočné

• v zbierke sa strieda próza s veršami
• reaguje na spoločenské udalosti ako rozbitie Československa, fašizmus, neslobodu
• báseň Jedenkrát som videl o chorom dievčati, ktoré uštipol had, a o Európe
• obraz alegoricky vyjadruje fašizmus, ktorý zasiahol ako jed celú Európu

Ja je niekto iný

• zbierka považovaná za vrcholné dielo slovenského nadrealizmu
• má dve pásma: Prvé stretnutie s Féneom, Druhé stretnutie s Féneom
• Féneo je vybájená postava, ktorá vystupuje raz v úlohe diabla – zvodcu, raz v úlohe dvojníka
• názov zbierky aj dvojznačnosť Fénea naznačujú schizofréniu doby a rozpoltenosť ľudí
• v zbierke dominuje odmietanie vojny pomocou obrazov tmy, temna, čiernej noci a príklon k humanizmu

1.4.2. Štefan Žáry

• využíva avantgardné postupy, experimentovanie, nápadité obrazy
• jeho poézia sa nevyhýba tragike
• štylizuje sa do údelu prekliatych básnikov
• napísal diela Zvieratník, Pavúk pútnik, Stigmatizovaný vek
• vo svojich básňach často skúma vnútorný svet a psychologické konflikty postáv
• jeho poézia odráža jeho osobný zápas s duševnými a spoločenskými problémami

1.5. Katolická moderna

• nebola to generácia ani literárne hnutie, lebo autori sa hromadne nikdy nestretli
• väčšinou to boli básnici-katolíci, viacerí z nich boli kňazmi
• ich zjednotiteľom bol Boh
• dominovala reflexívna poézia
• podnety čerpali z poetizmu, symbolizmu a existencializmu
• katolícku modernu možno členiť na časovú (výročia, sviatky, úmrtia, politické udalosti) a nadčasovú, inšpirovanú reflexiami o zmysle života
• cirkevná hierarchia sa k nej stavala odmietavo
• predstavitelia: R. Dilong, J. Silan, P. G. Hlbina, G. Zvonický, P. Ušák-Oliva, K. Strmeň, M. Špric, S. Veigl
• po nástupe komunizmu po roku 1945 mnohí predstavitelia katolíckej moderny emigrovali, najčastejšie do Ríma, Kanady a USA, a v zahraničí vytvorili silné centrá pre publikovanie exilovej literatúry
• na Slovensku boli vyčiarknutí z učebníc, ich diela boli zakázané a do roku 1989 sa o nich nesmelo písať