slovenská medzivojnová poézia
literárna téma č. 14
1. Slovenská medzivojnová poézia
spoločensko-historické pomery:
Počas prvej svetovej vojny vznikla myšlienka spoločného štátu Čechov a Slovákov, čo sa naplnilo 28. októbra 1918 vznikom Československej republiky. Slovensko sa tak zbavilo maďarizačného útlaku a prijalo parlamentnú demokraciu, no vysťahovalectvo pokračovalo. V roku 1919 bola obnovená činnosť Matice slovenskej a slovenský jazyk sa stal štátnym jazykom, čo podporilo rozvoj vzdelanosti, vedy a umenia. Od polovice 30. rokov nemecký fašizmus ovplyvnil situáciu, čo viedlo k rozpadu ČSR v roku 1939 a vzniku klérofašistického režimu na Slovensku.
- v medzivojnovom období existovalo v slovenskej literatúre viacero básnických škôl a skupín
- výrazne vzrástol počet prekladov diel súčasných autorov
- mnohí spisovatelia študovali v zahraničí, čo pomohlo zmenšiť zaostávanie za modernými literárnymi smermi
literatúru tohto obdobia môžeme rozdeliť následovne:
- staršia generácia, nadväzuje na hviezdoslavovsko-kraskovskú tradíciu, patrí sem hlavne J. Jesenský a V. Roy
- prechodná generácia, sem patrí hlavne M. Rázus a Š. Krčméry
- mladá generácia, hľadajúc si tvorivú cestu, vitalizmus – J. Smrek, neosymbolizmus – E.B. Lukáč
- autori tvorili vo viacerých literárnych smeroch, bol to Vitalizmus, Neosymbolizmus, Katolická moderna a Nadrealizmus
- objavujú sa však aj individuálne formovaní autori
- literatúra pred rokom 1918 sa nazýva predprevratová, po roku 1918 poprevratová
1.1. Prechodná generácia
Literárna moderna:
Literárna moderna je umelecký smer, ktorý sa rozvinul na prelome 19. a 20. storočia ako reakcia na tradičné literárne formy a spoločenské konvencie. Autori literárnej moderny sa snažili experimentovať s novými štýlmi a technikami, zameriavali sa na subjektívne prežívanie, vnútorný svet človeka a individualizmus. Typickými znakmi sú symbolizmus, impresionizmus a expresionizmus, pričom diela často obsahujú hĺbavé témy ako osamelosť, absurdita života a hľadanie zmyslu existencie.
1.1.1. Martin Rázus
- básnik, prozaik a dramatik
- ako predseda SNS sa stal poslancom Národného zhromaždenia ČSR
- pred vojnou inklinoval k moderne
- neskôr sa od moderny odklonil a uprednostňoval národnú tematiku
- napísal diela a zbierky ako napríklad Z tichých a búrlivých chvíľ, To je vojna, Hoj zem drahá, Stretnutie, Maroško, Maroško študuje
Z tichých a búrnych chvíľ
- zbierka reflexívnych básní na témy: spomienky na detstvo, pobyt v cudzine a príroda
- príroda symbolizuje tiché chvíle
- búrnymi chvíľami myslí Rázus neutešený stav národa, žiale, krivdy, pochybnosti o sebe a svojich schopnostiach
To je vojna; Hoj zem drahá
- zbierky básní s vojnovými námetmi, spracované pomocou biblického podobenstva a balád
- ďalšou témou je postavenie Slovenska v Rakúsko-Uhorsku a vznik ČSR
- Kameň na medzi vyjadruje sklamanie nad nespravodlivým vývinom Slovenska v ČSR
Stretnutie
- básnická skladba vydaná až po smrti autora
- stretáva sa s blízkymi, s matkou sa rozpráva o nebohom otcovi
- okrem intímneho rozhovoru má aj spoločenský prvok – vieru v spoločenské zmeny a príchod lepších čias
Maroško; Maroško študuje
- autobiografické romány o detstve, starostiach i radostiach, o formovaní Maroška Plajbása z dieťaťa na dospelého muža
- zaznamenaný je aj národný život
1.1.2. Štefan Krčméry
- po vzniku ČSR vyvíjal literárnu a kultúrnu činnosť
- venoval sa poézii, próze, literárnej histórii, kritike a prekladom
- jeho tvorba sa pohybuje medzi modernou a klasikou
- napísal diela ako: Keď sa sloboda rodila, Herbárium, Piesne a balady a 150 rokov slovenskej literatúry
Keď sa sloboda rodila
- zbierka básní napísaná pred 1. sv. vojnou, ktorou Krčméry očakáva národné oslobodenie
- je zložitá tematicky aj formálne, využíva alegóriu a symboliku
1.2. Mladšia generácia
Vitalizmus:
Vitalizmus, z latinského vitae – život, je umelecký smer, ktorý oslavuje život a životodarnú aktivitu. Vznikol ako bezprostredná reakcia na koniec 1. svetovej vojny, pričom kladie dôraz na oslavu mieru, mladosti, krásy, priateľstva a radosti zo života. Vitalizmus vyzýva k plnému prežívaniu života a k intenzívnemu vnímaniu sveta všetkými zmyslami, čo sa často spája s prvkami senzualizmu.
Neosymbolizmus:
Je to literárny smer, ktorý vznikol na prelome 19. a 20. storočia ako reakcia na symbolizmus. Zdôrazňuje využívanie symbolov a metafor na vyjadrenie hlbších, často subjektívnych pocitov a myšlienok, ale v kontraste s pôvodným symbolizmom sa sústreďuje viac na prepojenie individuálneho zážitku s univerzálnymi témami, ako sú život, smrť, láska a ľudská existencia. Neosymbolizmus často kladie dôraz na tajomnosť, mystiku a filozofické otázky.
Dolorizmus:
Dolorizmus je literárny a umelecký smer zameraný na vyjadrovanie bolesti, smútku a utrpenia. Tento smer často zdôrazňuje emocionálne trápenie a melanchóliu, pričom sa zameriava na temné a pesimistické aspekty ľudského života. Dolorizmus môže využívať silné, expresívne obrazy a symboly na vyjadrenie hlbokého vnútorneho utrpenia a pocitu beznádeje.
1.2.1. Ján Smrek
- vlastným menom Ján Čietek
- veľmi skoro mu zomreli rodičia
- dostal sa do sirotinca v Modre
- predstaviteľ vitalizmu v slovenskej poézii
- založil Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) a kultúrny mesačník Elán
- napísal diela ako Cválajúce dni, Iba oči, Básnik a žena
- označovaný ako rodený básnik
- básnik životného optimizmu, neúnavný hľadač lásky a harmónie
- pomocou symbolov vyjadroval nedostatok lásky, ktorá mu chýba; básne sú plné smútku a pesimizmu
- v diele Smrek prekonáva smútok z ťažkého detstva a útrap prvej svetovej vojny
Cválajúce dni
- touto zbierkou sa Smrek prihlásil k vitalizmu
- ospevuje život, aktivitu, elán
- veľa miesta venuje láske, mladosti, kráse, ktoré občas spája formou balady
- básnik nehovorí za seba, vyjadruje životný pocit celej svojej generácie, ktorá si po prežití vojny myslí, že dobyje svet
Iba oči
- v tejto zbierke Smrek posilnil senzualistické vnímanie
- prejavilo sa to aj v názve zbierky
- snaží sa život prežívať naplno, ale bez hedonizmu
- nájdeme tu ľúbostné, prírodné, sociálne a cestovateľské motívy
Básnik a žena
- básnická skladba vo forme dialógu medzi básnikom a neznámou ženou, ktorú stretol jedného zimného dňa
- básnická poviedka využívajúca symboliku ročných období
- zachytáva aj Smrekove názory na poéziu, miesto ženy v spoločnosti, a vzťah k životu, ktorý treba chápať ako sen či zázrak
- skladba sa skladá z 5 častí:
- časť v zasneženom parku“: básnik stretáva ženu v zasneženom parku, vedú dialóg o láske a poézii
- časť pokračovanie jarné: pokračuje rozhovor o láske, vyjadrená v náznakoch
- časť letná noc na vode: láska a rozhovor pokračujú, žena si uvedomuje, že nemôže byť básnikovou jedinou inšpiráciou
- padajú listy: žena radí básnikovi, aby rozdával krásu a cit pre všetkých ľudí
- po desiatich rokoch: básnik sa po 10 rokoch znovu stretáva so ženou, obnovujú rozhovor o láske, živote a poézii
1.2.2. Emil Boleslav Lukáč
- prekladal maďarskú a francúzsku poéziu, ktoré ho aj ovplyvnili
- označovaný ako básnik učený
- protipól svojho generačného druha Jána Smreka
- hlavný predstaviteľ slovenského symbolizmu v poprevratovom období
- jeho poézia je považovaná za najpesimistickejšiu
- pridržiaval sa umeleckých postupov neosymbolizmu a dolorizmu
- jeho poézia obsahuje temné, hlboké tóny, tragiku, pesimizmus, meditatívnosť, zásadové etické postoje a ideu humanizmu
- napísal diela ako Spoveď, O láske neláskavej, Dunaj a Seina a ďalšie
Spoveď
- negatívnosť k svetu vyplývajúca z vojnových zážitkov
- prejavuje sklon k dolorizmu
- téma domova a baníckeho prostredia
- oslava rodného kraja
- spomienky na 1. svetovú vojnu
Dunaj a Seina
- zbierka básní vznikla počas štúdií na Sorbonne v Paríži
- na rozdiel od Smreka, cudzina pôsobila na Lukáča nepríjemne až nepriateľsky
- v básni Taedium urbis stavia do opozície domov a svet, dedinu a mesto
- dedinu vidí ako čisté miesto, mestskú morálku považuje za skazenú
- spomína na mestá Bratislavu a Paríž, rodná dedina Hodruša je preňho symbolom mravných hodnôt
- mesto je symbolom nerestí, silu a istotu nachádza v domovine
- v názve využil názvy riek, Dunaj predstavuje vlasť a Seina cudzinu
O láske neláskavej
- zbierka kladie do popredia zmyslové a erotické motívy
- v láske vidí bôľ, žiaľ a utrpenie
- básnik sa nepoddáva citu; láska má uňho podobu nenávisti, blúdenia, skepsy a sklamania
- tvrdí, že láska nikdy nesmie byť v pokoji, lebo vtedy zaniká
1.3. Proletárska poézia/ľavicová avantgarda
- predstavuje ju predovšetkým časopis a skupina DAV, založená v roku 1924
- DAV názov vznikol zo začiatočných písmen krstných mien zakladateľov (Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Vlado Clementis)
- hlásili sa k socialistickým ideálom, marxistickej ideológii a boli členmi KSČ
- námety čerpali z európskej proletárskej poézie
- nadviazali na futurizmus, expresionizmus, konštruktivizmus a poetizmus
- predstavitelia: Ján Rob Poničan, Ladislav Novomeský, Daniel Okáli, Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ a iní
1.3.1. Ladislav Novomeský
- najvýznamnejší predstaviteľ avantgardnej ľavicovej poézie
- prijal ideológiu komunizmu, ale tvoril slobodne
- podieľal sa na príprave SNP
- v roku 1950 obvinený z buržoázneho nacionalizmu, odsúdený na 10 rokov väzenia
- okrem zbierok básní napísal aj poémy Vila Tereza a Do mesta 30 minút
Nedeľa
- zbierka spája sociálne, melancholické básne, plné smútku a úžasu nad svetom
- predstavuje svet kaviarní, tančiarní a atmosféru veľkomesta
- základným motívom viacerých básní je hľada nie šťastia
- názov zbierky vyjadruje názor, že poézia a krása by mali byť sviatkom v živote človeka
- rovnomenná báseň „Nedeľa“ je avantgardná báseň, mnohotematická, mieša reflexie s opismi reálneho prostredia Bratislavy
Svätý za dedinou
- zbierka odráža tragiku doby, obsahuje básne so španielskou tematikou
- obsahuje básne o samote vo vypätom neprajnom čase a zachytáva absurdnosť doby pred vojnou
- doba je charakterizovaná ako čas prevrátených hodnôt, kde je všetko hore nohami
- autor si myslel, že poéziu v tej dobe nikto nepotrebuje, ale našiel v nej liek na bolesť
1.4. Nadrealizmus
- oneskoril sa za Európou, formoval sa v 2. polovici 30. rokov 20. storočia
- predstavitelia: Rudolf Fabry, Vladimír Reisel, Pavel Bunčák, Štefan Žáry
- spisovatelia úzko spolupracovali s maliarmi J. Mudrochom, C. Majerníkom, V. Hložníkom
- využívali podnety z iných oblastí, ako psychológia, film, výtvarné umenie
- nadrealisti sa snažili o novátorstvo a dokázať rytmické a obrazové vlastnosti slovenčiny
- odmietli tradičné hodnoty v snahe šokovať meštiactvo a jeho vkus
- používali psychologický automatizmus – zachytávajú činnosť psychicky, bez zapojenia rozumu
- najčastejšie využívali metaforu a voľný verš
- odmietli druhú svetovú vojnu a vyjadrovali túžbu po slobode v básňach
- po vojne sa autori od nadrealizmu odklonili a pripojili sa k socialistickému realizmu
1.4.1. Rudolf Fábry
- zakladateľ slovenského nadrealizmu
- napísal diela ako Uťaté ruky, Ja je niekto iný, Vodné hodiny hodiny piesočné, Hodiny v dlani
Uťaté ruky
- experimentálna zbierka, prvé nadrealistické dielo v slovenskej literatúre
- Fábry ňou odmietol literárne tradície a klasickú poéziu
- využíva automatizované texty, pásma, neveršovaný text
- zameriava sa na surrealistické obrazy, sny a voľné asociácie
- prináša prvky absurdity a irónie do slovenskej poézie
- ovplyvnený európskym surrealizmom, najmä francúzskymi autormi
Vodné hodiny hodiny piesočné
- v zbierke sa strieda próza s veršami
- reaguje na spoločenské udalosti ako rozbitie Československa, fašizmus, neslobodu
- báseň Jedenkrát som videl o chorom dievčati, ktoré uštipol had, a o Európe
- obraz alegoricky vyjadruje fašizmus, ktorý zasiahol ako jed celú Európu
Ja je niekto iný
- zbierka považovaná za vrcholné dielo slovenského nadrealizmu
- má dve pásma: Prvé stretnutie s Féneom, Druhé stretnutie s Féneom
- Féneo je vybájená postava, ktorá vystupuje raz v úlohe diabla – zvodcu, raz v úlohe dvojníka
- názov zbierky aj dvojznačnosť Fénea naznačujú schizofréniu doby a rozpoltenosť ľudí
- v zbierke dominuje odmietanie vojny pomocou obrazov tmy, temna, čiernej noci a príklon k humanizmu
1.4.2. Štefan Žáry
- využíva avantgardné postupy, experimentovanie, nápadité obrazy
- jeho poézia sa nevyhýba tragike
- štylizuje sa do údelu prekliatych básnikov
- napísal diela Zvieratník, Pavúk pútnik, Stigmatizovaný vek
- vo svojich básňach často skúma vnútorný svet a psychologické konflikty postáv
- jeho poézia odráža jeho osobný zápas s duševnými a spoločenskými problémami
1.5. Katolická moderna
- nebola to generácia ani literárne hnutie, lebo autori sa hromadne nikdy nestretli
- väčšinou to boli básnici-katolíci, viacerí z nich boli kňazmi
- ich zjednotiteľom bol Boh
- dominovala reflexívna poézia
- podnety čerpali z poetizmu, symbolizmu a existencializmu
- katolícku modernu možno členiť na časovú (výročia, sviatky, úmrtia, politické udalosti) a nadčasovú, inšpirovanú reflexiami o zmysle života
- cirkevná hierarchia sa k nej stavala odmietavo
- predstavitelia: R. Dilong, J. Silan, P. G. Hlbina, G. Zvonický, P. Ušák-Oliva, K. Strmeň, M. Špric, S. Veigl
- po nástupe komunizmu po roku 1945 mnohí predstavitelia katolíckej moderny emigrovali, najčastejšie do Ríma, Kanady a USA, a v zahraničí vytvorili silné centrá pre publikovanie exilovej literatúry
- na Slovensku boli vyčiarknutí z učebníc, ich diela boli zakázané a do roku 1989 sa o nich nesmelo písať