slovenská medzivojnová dráma
literárna téma č. 16
1. Slovenská medzivojnová dráma
Spoločensko-historické pomery:
Po roku 1918, po vzniku Československa, sa na Slovensku začal rozvíjať profesionálny divadelný život, aj keď pomalým a zložitým spôsobom. Hospodárske a politické podmienky v tej dobe boli náročné, čo ovplyvňovalo aj kultúru a umenie. Slovenské profesionálne divadlá začali vznikať až po prvej svetovej vojne, pričom prvým bolo Slovenské národné divadlo v Bratislave v roku 1920, následne Východoslovenské národné divadlo v Košiciach v roku 1924 a Slovenské ľudové divadlo v Nitre v roku 1939. Nedostatok odborníkov, ako sú herci, režiséri a dramaturgovia, spolu s nedostatkom financií, spomaľovali rozvoj slovenskej drámy, ktorá zaostávala za poéziou a prózou. Napriek tomu sa v repertoári Slovenského národného divadla postupne objavovalo viac slovenských hier, najmä od autorov ako Jozef Gregor-Tajovský, Ivan Stodola, Július Barč-Ivan a Peter Zvon. Významnú úlohu v rozvoji slovenskej drámy zohrali osobnosti ako Ján Borodáč a Ján Jamnický, ktorí prispeli k formovaniu slovenskej činohry. Paralelne s profesionálnym divadlom pokračovala v medzivojnovom období aj tradícia ochotníckych divadiel, podporovaná Ústredím slovenských ochotníckych divadiel v Martine, s významným prínosom autora Ferka Urbánka.
1.1. Ivan Stodola
1.1.1. Bačova žena
- autorom diela „Bačova žena“ je slovenský dramatik Ivan Stodola
- ide o tragédiu, ktorá sa skladá z troch dejstiev
- dej sa odohráva v troch rôznych prostrediach – v chudobnej izbe baču Miša, v kaštieli a na salaši medzi horami
- dielo reflektuje ťažkú hospodársku a sociálnu situáciu na Slovensku na začiatku 20. storočia
- témy zahŕňajú vysťahovalectvo, sociálne problémy, žiarlivosť, rodinné vzťahy a tragédiu
- zápletka a vyústenie tragédie pripomínajú antické tragédie
- hlavný konflikt sa točí okolo návratu prvého manžela, ktorý bol považovaný za mŕtveho, a jeho snahy získať späť svoju rodinu
- tragédia symbolizuje boj medzi povinnosťou, láskou a žiarlivosťou v extrémnych podmienkach
- dielo sa hlboko zaoberá psychológiou postáv, najmä v kontexte ich morálnych rozhodnutí a vnútorných konfliktov
- dielo kritizuje vtedajšie spoločenské pomery a neschopnosť spoločnosti riešiť problémy jednoduchých ľudí
hlavné postavy:
- Eva: Hlavná ženská postava, manželka baču Miša a predtým Ondreja, matka dvoch synov, symbol oddanosti a tragickej obete.
- Bača Mišo: Druhý manžel Evy, muž čestný a pracovitý, no trpiaci žiarlivosťou a vnútornými konfliktmi.
- Bača Ondrej Muranica: Prvý manžel Evy, ktorý sa vracia z Ameriky po tom, čo bol považovaný za mŕtveho, plný túžby získať späť svoju rodinu a majetok.
- Ondrík: Syn Evy z prvého manželstva s Ondrejom.
- Miško: Syn Evy z druhého manželstva s Mišom.
- Evina svokra: Matka Ondreja, ktorá Evu nenávidí za jej druhé manželstvo.
Stručný dej:
Príbeh Bačovej ženy začína v chudobnej, ale čistej izbe, kde žije bača Mišo so svojou ženou Evou a dvoma synmi, Ondríkom a Miškom. Eva prežila tragédiu, keď jej prvý manžel, Ondrej Muranica, odišiel do Ameriky a prišiel o život pri výbuchu v bani. S Mišom, ktorý ju zachránil pred biedou, vytvorili novú rodinu. Ich šťastie však narúša Evina bývalá svokra, ktorá verí, že jej syn Ondrej nezomrel. Situácia sa dramaticky mení, keď sa na panstve objaví nový pán, ktorého Mišo považuje za Amerikána. Eva v ňom spoznáva svojho prvého manžela Ondreja, ktorý sa po rokoch vrátil domov. Ondrej sa nasťahuje do kaštieľa a prepisuje celý majetok na Evino meno, čo spôsobuje napätie a konflikty. Ondrej chce získať späť Evu, ponúka Mišovi peniaze a prácu v Amerike, ak odíde sám. Mišo, plný žiarlivosti, odmieta a situácia sa vyhrocuje. Ondrej získa Evinho syna Ondríka a odmieta ho vrátiť. Medzi Ondrejom a Mišom dochádza k fyzickému konfliktu. Eva, ktorá čelí hrozbe straty oboch synov, si v zúfalstve vezme život. Jej posledné slová vyjadrujú tragickú iróniu, že teraz ju majú obaja muži. Dielo končí tragicky, s pocitom márnosti a zúfalstva, ktorý zanecháva hlboký dojem.
1.1.2. Jožko Púčik a jeho kariéra
- autorom satirickej hry Jožko Púčik a jeho kariéra je Ivan Stodola
- dielo sa skladá z troch dejstiev
- hra je kritikou spoločenskej morálky a byrokracie
- hlavnou témou je naivita a zneužívanie dobromyseľnosti
- prostredie deja zahŕňa kanceláriu spolku, väznicu a opäť kanceláriu
- satira poukazuje na nespravodlivosť a pokrytectvo v spoločnosti
- hra má prvky čierneho humoru a ironie
- kritika spoločenských vrstiev a ich povrchnosti je kľúčovým motívom
- dielo má silné morálne posolstvo o zodpovednosti a čestnosti
hlavné postavy:
- Jožko Púčik: skromný, pracovitý a naivný úradník, ktorý je ochotný obetovať sa pre iných
- Rohatý: bezohľadný, pokrytecký a egoistický šéf spolku Humanitas, zneužíva Jožkovu dobrotu
- Predsedníčka spolku Humanitas: povrchná, autoritatívna žena, ktorá Jožka krivo obviní
- Slečna Vierka: Jožkova kolegyňa, ktorá sa mu páči, predstavuje jeho nádej na osobné šťastie
- Jožkova sestra: žena v ťažkej životnej situácii, ktorá závisí od Jožkovej pomoci
- Sudca: reprezentuje justičný systém, ktorý nekladie dôraz na pravdu, ale na rýchle uzavretie prípadu
stručný dej:
Jožko Púčik, skromný a dobromyseľný úradník, pracuje v dobročinnom spolku Humanitas, kde dúfa v trvalé zamestnanie. Jeho bezohľadný šéf Rohatý ho zmanipuluje, aby vzal na seba zodpovednosť za chýbajúce peniaze. Jožko je nespravodlivo obvinený z krádeže a zatknutý. Vo väzení ho navštívia rôzni ľudia, ktorí ho vnímajú ako vinníka. Jožko sa nakoniec rozhodne priznať vinu, aby pomohol svojej sestre, ktorá profituje z jeho nešťastia. Neskôr sa peniaze nájdu, ale Jožko, hoci očistený, si uvedomuje, že jeho obetavosť bola zneužitá. Hra končí jeho trpkým uvedomením si, že jeho „kariéra“ spočívala v tom, že sa stal obeťou vlastnej naivity.
1.2. Július Barč-Ivan
- rodák z Krompachov, vyštudovaný evanjelický kňaz
- väčšinu života pôsobil v Martine ako pracovník Slovenskej národnej knižnice a Matice slovenskej
- začal literárnu kariéru krátkymi prózami, neskôr sa sústredil na dramatickú tvorbu
- jeho dramatické diela sú často tragické a ovplyvnené expresionizmom
- medzi jeho najdôležitejšie diela patrí aj známa dráma Matka
1.2.1. Matka
- tragédia Matka je psychologickou sondou do zložitých vzťahov medzi matkou a jej dvoma synmi
- dielo sa sústreďuje na protikladné charaktery bratov, čo vytvára napätie a konflikt
- hlavnými témami sú rodinné vzťahy, žiarlivosť, nenávisť a obeť matky
- symbolika v diele hrá dôležitú úlohu, napríklad darčeky Paľa, biblia a nôž, majú hlboký význam
- dielo je ovplyvnené expresionizmom, čo sa prejavuje v dramatických videniach a psychologickej hĺbke
- „Matka“ je jedným z najvýznamnejších diel slovenského dramatického expresionizmu
hlavné postavy:
- Matka: hlbokocitná žena, ktorá sa snaží udržať mier medzi svojimi synmi a ochrániť ich
- Jano: tvrdý, zatrpknutý a žiarlivý brat, ktorý závidí Paľovi a túži po moci a uznaní
- Paľo: citlivý a dobrosrdečný brat, ktorý napriek svojim neúspechom hľadá pokoj a zmierenie
- Kata Tomková: žena, do ktorej sú obaja bratia zaľúbení, no ktorá miluje iba Paľa
stručný dej:
Tragédia Matka sa odohráva v prostredí rodiny, kde dominujú konflikty medzi dvoma bratmi, Janom a Paľom, a ich matkou, ktorá sa snaží udržať rodinu pohromade. Jano, tvrdý a žiarlivý, vyplatí svojho brata Paľa z podielu na dome, a ten odchádza do Ameriky, aby si tam zarobil. Po štyroch rokoch sa však Paľo vracia domov ako chudobný muž, pretože hospodárska kríza v Amerike ho pripravila o všetko. Jano ho privíta s hnevom a posmechom, a keď Paľo daruje matke bibliu a Janovi nôž, matka vycíti blížiacu sa tragédiu. V priebehu roka sa vzťahy medzi bratmi zhoršujú, najmä preto, že Kata, žena, ktorú obaja milujú, stále cíti lásku k Paľovi. Matka, aby zabránila tragédii, predstiera hnev na Paľa a vyháňa ho z domu. Paľo sa uchyľuje ku Katke, ktorá ho miluje. Jano, plný nenávisti a žiarlivosti, nájde skrytý nôž a rozhodne sa s ním vyriešiť konflikt. V záverečnom stretnutí medzi bratmi sa Jano pokúša zabiť Paľa, no matka, aby ochránila syna, nastaví vlastné telo a umiera Janovým nožom. Jej smrť šokuje oboch bratov a napokon prináša vykúpenie z ich nenávisti. Matkina obeť sa stáva symbolom zmierenia a konca rodinnej tragédie.