1.  Slovenská medzivojnová próza

Spoločensko-historické pomery:
Počas 1. svetovej vojny vznikla myšlienka spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý bol založený 28. októbra 1918. Slovensko sa stalo súčasťou Československej republiky, čím sa zbavilo maďarizačného útlaku a získalo parlamentnú demokraciu. Napriek tomu pretrvávalo vysťahovalectvo, najmä do USA, Kanady a Austrálie. V roku 1919 bola obnovená činnosť Matice slovenskej, slovenčina sa stala štátnym jazykom, a došlo k rozvoju vzdelanosti a kultúry. Od polovice 30. rokov vývoj v ČSR ovplyvňoval nemecký fašizmus, čo viedlo k rozpadu štátu v roku 1939 a vzniku Slovenského štátu.

• v rokoch 1918 až 1945 vznikla v slovenskej literatúre pluralitná podstata, v ktorej vedľa seba existovali rôzne umelecké smery a autorské orientácie
• pred rokom 1918 každú vývinovú fázu literatúry reprezentovala jedna generácia
• po roku 1918 sa umožnilo zaujať rôzne umelecké postoje v ideologickom a tematickom zmysle
• tematika medzivojnového obdobia zahŕňala vojnové zážitky, spomienky na mladosť, povojnovú sociálnu skutočnosť a nové udalosti spoločenskej, politickej a kultúrnej problematiky

v tomto čase tvorili tri generácie:

1. staršia generácia, ktorá písala aj pred vojnou a po prevrate pokračovala: M. Kukučín, J. Gregor Tajovský, B. Slančíková Timrava, J. Jesenský, L. Nádaši Jégé;
2. stredná generácia, bola umelecký rôznorodá, lebo autori vo svojej tvorbe experimentovali: M. Rázus, Š. Krčméry, J. Hrušovský, J. Cíger Hronský;
3. nastupujúca mladá generácia, G. Vámoš, I. Horváth, Š: Letz, P. Jilemnický, M. Urban.

medzivojnovú prózu rozdeľujeme z hľadiska uplatňovania umeleckej metódy na:

1. línia: priame rozvíjanie realistickej tradície príslušníkmi tretej vlny realizmu (L. Nádaši Jégé, M. Rázus)
2. línia: predstavuje sociálno-psychologický realizmus, sa snaží prekonať tradičný realizmus, usiluje sa o prienik do vnútra človeka, v tvorbe prevláda sociálna tematika, uplatňuje sa kritickosť z pozície ľudí z okraja spoločnosti, v dielach vystupujú obyčajní ľudia s prirodzenou mravnou prevahou nad nadriadenými (J. Cíger Hronský, M. Urban, Š. Letz)
3. línia: socialistický realizmus (P. Jilemnický, F. Kráľ).

1.1. Jozef Cíger Hronský

• narodil sa vo Zvolene, absolvoval učiteľský ústav v Leviciach
• počas prvej svetovej vojny bojoval ako vojak na talianskom fronte
• stal sa tajomníkom Matice slovenskej a redigoval časopis Slniečko
• v roku 1945 emigroval do Rakúska, neskôr žil v Bavorsku, Taliansku a Argentíne, kde aj zomrel
• diela: U nás, Domov, Medové srdce, Podpolianske rozprávky, Proroctvo doktora Stankovského, Pisár Gráč, Andreas Búr Majster, Svet na Trasovisku, Jozef Mak a ďalšie

1.1.1. Jozef Mak

• román Jozef Mak je vrcholným dielom Jozefa Cígera-Hronského
• vplyv expresionizmu na Hronského tvorbu sa najviac prejavil v tomto diele
• román sa skladá zo 75 kratších kapitol
• dej sa odohráva približne v rokoch 1900-1930 v chudobnom dedinskom prostredí
• hrdinom románu je Jozef Mak, obyčajný človek, „človek-milión“
• Hronský zachytáva osudy Jozefa Maka od narodenia po tridsiaty rok života
• román Jozef Mak sa vyznačuje bohatým lyrizmom, ktorý bol pre Hronského prínosom do slovenskej literatúry
• Hronský bol jedným z prvých slovenských spisovateľov, ktorí začali lyrizovať prózu
• využíva umelecké prostriedky lyriky ako personifikácie, prirovnania, metafory, epitetá a hromadenie synoným
• v románe uplatnil aj zložité umelecko-štylistické prostriedky, napríklad vnútorný monológ a stieranie hranice medzi autorskou rečou a prehovorom postáv
• Hronský ako rozprávač hovorí za svoje postavy, oslovuje ich a prihovára sa im
• postavy konajú pudovo a inštinktívne, prežívajú zložité, často protikladné pocity ako láska, nenávisť, hrôza, zhnusenie, ľútosť, vášeň, pasivita, odovzdanosť osudu, pokora a strach
• vzťahy medzi postavami sú zložité a komplikované, autor sa zameriava na zobrazenie ich duševných stavov a citov
• román kombinuje dramatickosť a drastickosť s lyrickými opismi, prirovnaniami a bohatou obraznosťou
• obrazy prírody, často plné metafor a prirovnaní, tvoria vstupné pasáže väčšiny kapitol

stručný dej:
Dej sa začína narodením Jozefa Maka, nemanželského syna chudobnej vdovy, ktorý je už od narodenia predurčený na utrpenie. Detstvo prežíva v chudobe a nešťastí, stará sa o neho starší brat Jano, ktorý ho často bije. Jozef pracuje ako pastier, kde nachádza aspoň trochu slobody. Po požiari, ktorý zničí rodinný dom, sa presťahuje k Hane Meľošovej, kde sa zamiluje do jej dcéry Maruše. Jozef si vlastnoručne postaví dom, no musí narukovať na vojnu. Po návrate zistí, že Maruša sa vydala za jeho brata Jana a nasťahovali sa do jeho domu. Maruša je chorá, zanedbaná a závislá na alkohole, čo Jozefa veľmi zasiahne. Neskôr sa Jozef ožení s Julou, pokornou a pracovitou ženou, ktorú však nemiluje. Ich manželstvo je nešťastné, Jozef podvádza Julu s Marušou, čo nakoniec vedie k Julinej chorobe a smrti. Jano zmizne z dediny a Maruša spácha samovraždu. Jozef si nakoniec uvedomí svoju chybu a zmieri sa s Julou, no príde o ňu krátko po narodení ich druhého dieťaťa. Hoci je Jozefov život plný utrpenia, román sa nekončí tragicky. Autor povzbudzuje Jozefa Maka, aby naďalej bojoval so životom, pretože práve obyčajný človek ako on dokáže zniesť najviac.

Naturizmus:
Naturizmus je literárny smer v slovenskej literatúre 20. storočia, ktorý sa zameriava na zobrazenie života na dedine a na úzke prepojenie človeka s prírodou. Charakteristický je dôraz na primitívne a pudové sily v človeku, prírodné motívy a často aj temné a dramatické situácie, ktoré odrážajú boj človeka s osudom a prírodnými silami. Tento smer často skúma psychológiu postáv v ich prirodzenom prostredí.

1.2. Milo Urban

• narodil sa v Rabčiciach na hornej Orave v rodine hájnika
• štúdium na gymnáziu pre finančné problémy po smrti otca nedokončil
• stal sa pomocným redaktorom v denníku Slovák, neskôr redaktorom v Slovenskom národe a šéfredaktorom v denníku Gardista
• po oslobodení emigroval do Rakúska
• napísal diela ako Jašek Kutliak spod Bučinky, Za vyšným mlynom, Z tichého frontu, Živý bič

1.2.1. Živý bič

• román je najvýznamnejšie slovenské prozaické dielo o prvej svetovej vojne a jej dopade na obyvateľstvo
• dej sa odohráva v dedine Ráztoky, nie na fronte, kde vojna psychicky zaťažuje charaktery jednotlivcov
• Ilčíčka je najprepracovanejšia a najdynamickejšia postava, tragická kvôli strate milovaného syna, ktorý bol popravený za zabitie nadriadeného
• román napísal významný slovenský spisovateľ Milo Urban, známy realistickým a tragickým zobrazením života na vidieku
• ide o realistickú prózu s prvkami naturalizmu, zameranú na sociálne, psychologické a morálne problémy vojny
• symbolika v diele, ako Ondrejova stratená ruka, predstavuje následky vojny a bezmocnosť dediny
• román je rozdelený do dvoch častí, čo umožňuje detailné vykreslenie postáv
• hlavné témy zahŕňajú hrôzy vojny, sociálnu nespravodlivosť a morálnu degradáciu
• vojna, aj keď ďaleko od frontu, zasahuje do života dedinčanov
• autor ostro kritizuje mocenské štruktúry a korupciu
• Urban používa bohatý a živý jazyk s autentickými dialógmi
• dielo skúma morálne otázky zneužívania moci a spravodlivosti

hlavné postavy:

• Adam Hlavaj: Hlavná postava románu, dedinčan, ktorý musí narukovať na front. Po úteku z vojny sa vracia domov a nachádza svoju rodinu v troskách. Jeho príbeh je plný bolesti, hnevu a hľadania spravodlivosti.
• Eva Hlavajová: Manželka Adama Hlavaja, ktorá počas jeho neprítomnosti trpí osamotením a zúfalstvom. Je zneužitá notárom Okolickým a nakoniec si v zúfalstve vezme život.
• Štefan Ilčík: Syn vdovy Ilčíčky, ktorý je povolaný do armády. V armáde trpí pod krutým veliteľom Rónom, ktorého v afekte zabije, za čo je odsúdený na smrť.
• Ilčíčka: Vdova a matka Štefana Ilčíka. Po strate syna sa stáva hlavnou iniciátorkou odporu proti vrchnosti a vojenskej tyranii v dedine.
• Ondrej Koreň: Dedinčan, ktorý sa vracia z frontu ako zmrzačený a nemý muž. Jeho postava symbolizuje hrôzy a nezmyselnosť vojny.
• Notár Okolický: Miestny notár, bezcharakterný a podlý muž, ktorý zneužije Evu Hlavajovú a spôsobí tragédie v jej živote. Nakoniec je dedinčanmi potrestaný utopením.
• Čatár Róna: Krutý vojenský veliteľ, ktorý týra Štefana Ilčíka a stáva sa obeťou jeho vzdoru.

stručný dej:
Dej románu sa odohráva v hornooravskej dedine Ráztoky počas 1. svetovej vojny. Spočiatku vojna dedinu priamo nezasahuje, no čoskoro prichádzajú tragické správy o padlých mužoch, nastáva nedostatok potravín a strach sa šíri dedinou. Príchod zmrzačeného Ondreja Koreňa, ktorý sa vracia z frontu bez ruky, symbolizuje hrôzy vojny a bezmocnosť dedinčanov. Štefan Ilčík, je povolaný do armády, kde trpí pod krutým veliteľom Rónom. V zúfalstve ho zabije a je odsúdený na smrť. Ilčíčka, zlomená stratou syna, burcuje dedinčanov proti vrchnosti a vojne. Medzitým Adam Hlavaj odchádza na front, zanechávajúc manželku Evu a syna. Eva, zúfalá a osamotená, je zneužitá notárom Okolickým, ktorý jej sľúbi pomoc, no svoj sľub nesplní. Po tom, ako sa dedina dozvie o jej tehotenstve, Eva, opustená a odsúdená, si nakoniec volí samovraždu. Adam sa po dlhom úteku z frontu vracia domov a dozvie sa o smrti manželky. V hneve sa rozhodne pomstiť notárovi, no zistí, že dedinčania sa už proti nemu vzbúrili. Notár, zničený strachom, sa stáva ľudskou troskou a nakoniec je utopený dedinčanmi na mieste, kde Eva skočila do rieky. V závere Adam podpáli krčmu, symbol zla v dedine, a dedinčania, hoci zničení, cítia aspoň náznak spravodlivosti a slobody po rokoch utrpenia.