1.Medzivojnová lyrizovaná  próza

• šíriteľmi lyrizovanej prózy boli spisovatelia okolo časopisov Mladé Slovensko a Svojeť
• zoznamovali sa s modernými smermi, snažili sa otvoriť slovenskú literatúru európskym vplyvom
• zachovali prepojenie s domácimi skutočnosťami, neizolovali sa od slovenskej reality
• túžba po novom umení ich viedla k inovatívnym prvkom v literatúre
• vkladali lyrické prvky do prózy, kombinovali lyriku a prózu
• vývoj lyrizovanej prózy prešiel tromi vývojovými stupňami

Ornamentálna próza:
Vyzdvihuje sa ozdobnosť jazyka a štýlu, s cieľom povýšiť literárne dielo na úroveň európskych prúdov. Základným cieľom bolo zachytiť zložitosť vedomia človeka 20. storočia. Predstaviteľmi tohto smeru boli Tido J. Gašpar, J. Hrušovský, I. Horváth a G. Vámoš.

Lyricky tvarovaná próza:
Nadväzuje na realizmus a ornamentálnu prózu, zakladá sa na zmyslovom vnímaní skutočnosti. Predstaviteľmi boli: J. Horák, J. Bodenek, F. Gabaj.

Naturizmus:
Naturizmus zobrazuje človeka spojeného s prírodou. Autori, nazývaní naturisti, využívali lyrizmus vo všetkých aspektoch svojich diel, vrátane deja, opisov a rozprávania. Pre tieto diela je typické rozprávanie v prvej osobe. Naturizmus sa začal rozvíjať v roku 1937, keď vyšli významné diela ako Pokušenie*od M. Figuli, Kamarát Jašek od D. Chrobáka a Zbojnícka mladosť od Ľ. Ondrejova. Tento smer sa na Slovensku dostal do popredia kvôli potrebe zdôrazňovať hodnoty domova v čase fašistickej hrozby na konci 30. rokov. Autori hľadali únik pred znepokojujúcim svetom v dedinskom prostredí, v duševnom svete jednoduchých ľudí, vo svojom vnútornom svete a v oblasti mýtov, symbolov a balád. Do popredia sa dostávali rozprávkové príbehy a mýtické predstavy, ktoré sa často zameriavali na tri základné mýty: mýtus života, mýtus prírody a mýtus lásky.

Znaky naturizmu:

• krátke epické útvary zahŕňajú poviedky a novely
• ťažisko príbehu spočíva v prežívaní udalosti, nie v samotnej udalosti
• témy zahŕňajú priateľstvo, lásku, domov a česť
• lyrizácia textu prejavuje slabú dejovú líniu, s postavou v prírodnom svete, často izolovanou od ľudí, bez možnosti nadväzovať sociálne vzťahy
• lyrizácia jazyka využíva prirovnania, metafory, personifikácie, epitetá a zvolania
• lyrizácia postáv sa zameriava na ich psychiku, postavy sa stávajú mýtmi, majú slabé sociálne väzby, ale sú pevne zakotvené v prostredí
• postavy sa delia na kladné (väčšinou pasívne ženy, často obeťami násilia alebo umierajú) a záporné (aktívnejšie v deji)

1.1. Ľudo Ondrejov

• vlastným menom Ľudovít Mistrík
• narodil sa v Juhoslávii
• meštiansku školu vychodil v Banskej Bystrici
• pracoval ako redaktor Slovenského remeselníka a Hlásnika v Martine
• neskôr pracoval ako úradník Matice slovenskej
• istý čas sa živil ako profesionálny spisovateľ
• po vojne bol zamestnancom Zväzu slovenských spisovateľov
• zomrel v Bratislave
• Martin Nociar Jakubovie – súbor poézie a lyrických próz
• Africký zápisník, Horami Sumatry, Príhody v divočine – cestopisné fikcie
• Zbojnícka mladosť – románová triológia

1.2. Dobroslav Chrobák

• charakteristické znaky Chrobákovej tvorby zahŕňajú dedinského človeka, pracovitosť, úprimnosť, čestnosť a ochotu pomôcť
• postavy sú vykresľované postupne od tajomnosti k reálnosti
• príroda vytvára atmosféru a predpovedá činy postáv
• hlavné témy zahŕňajú lásku muža a ženy, vzťah muža a prírody a morálne problémy
• medzi najznámejšie diela Chrobáka patria Kamarát Jašek, Drak sa vracia a Zemianska česť

1.2.1. Drak sa vracia

• Drak sa vracia je románová novela, ktorá sa skladá z 12 kapitol a epilógu
• dielo je uvedené mottom: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku“
• autor využil štylistické prvky ľudovej rozprávky a postupy modernej prózy
• kompozícia novely je zložitá, striedajú sa rôzne časové roviny, zorné uhly a osoby rozprávačov deja
• dielo skúma témy ako vyhnanstvo, predsudky, láska a znovuobjavenie dôvery
• postavy sú vykreslené s veľkým dôrazom na ich vnútorný svet, najmä vzťah medzi Drakom a Evou, ktorá je rozpoltená medzi láskou a nedôverou
• príroda v diele zohráva kľúčovú úlohu, symbolizuje nálady postáv a predznamenáva udalosti
• autor využíva retrospektívu a prelínanie minulosti s prítomnosťou na prehĺbenie napätia a psychologickej hĺbky príbehu

hlavné postavy:

• Martin Lepiš (Drak): tajomný hrnčiar s pohnutou minulosťou, prezývaný Drak; je stredobodom napätia v dedine a jeho návrat vyvoláva medzi obyvateľmi rôzne emócie
• Šimon Jariabek: muž, ktorý Draka vníma s podozrením a nedôverou, predstavuje dedinského človeka, ktorý sa obáva neznámeho a nepochopeného
• Eva Jariabková: manželka Šimona, ktorá je rozpoltená medzi svojou láskou k Drakovi a manželskou povinnosťou; jej vnútorný konflikt je kľúčovým prvkom príbehu

stručný dej:
Poloslepý hrnčiar našiel pri ceste opustené dieťa, ktoré si zobral k sebe, vychoval ho a naučil ho hrnčiarskemu remeslu. Chlapec, neskôr prezývaný Drak, musel starého hrnčiara všade sprevádzať, čo ho izolovalo od ostatných detí a urobilo z neho samotára. Deti sa mu posmievali a hádzali po ňom kamene. Keď starý hrnčiar zomrel, dedinčania začali Draka podozrievať zo všetkého zla, ktoré sa v dedine stalo, a verili, že má čarodejnú moc. Draka nenávideli, no Eva, ktorá sa doňho zamilovala, ho obetavo ošetrovala, keď bol zranený. Napriek tomu Drak odišiel z dediny bez rozlúčky, a Eva neskôr porodila jeho syna. Po rokoch sa vydala za Šimona Jariabka, ale ich manželstvo bolo nešťastné, pretože Eva stále myslela na Draka. Keď dedinu zasiahli nové nešťastia, Drak sa vrátil, aby zachránil stádo pred hroziacou katastrofou. Hoci mu nikto neveril, vydal sa na nebezpečnú cestu, pričom ho sprevádzal Šimon. Drakovi sa podarilo stádo zachrániť, no Šimon, podozrievajúc ho z podvodu, v noci podpálil jeho dom. Drak sa však vrátil so stádom aj so svojou novou láskou, mladou Poľkou Zoškou. Eva si uvedomila, že Drak ju nemiluje, a že jej skutočnú lásku predstavuje Šimon. Drak Šimonovi odpustil, a Eva so Šimonom nakoniec našli spoločné šťastie. Epilóg odhaľuje Evu ako starú ženu, ktorá rozpráva tento príbeh svojim vnúčatám, čo uzatvára ich spoločný osud.

1.3. Margita Figuli

• narodila sa vo Vyšnom Kubíne
• maturovala na obchodnej akadémii v Banskej Bystrici
• pracovala ako úradníčka v Tatra banke
• neskôr sa živila ako profesionálna spisovateľka
• prispievala do časopisov Elán, Slovenské pohľady, Živena
• medzi jej najznámejšie diela patria zbierka noviel Pokušenie, historický román Babylon, memoárovo-esejistická próza Adrianina niť a novela Tri gaštanové kone

1.3.1. Tri gaštanové kone

• novela vydaná v roku 1940, významné dielo naturizmu
• výrazný rozprávkový pôdorys, prítomnosť magických prvkov
• hlavný hrdina musí splniť tri podmienky, aby získal ruku svojej milej
• príbeh je podaný v prvej osobe, rozprávačom je hlavný hrdina Peter
• symbolické využitie čísla tri (tri kone, tri podmienky)
• čierno-biele charakteristiky postáv: dobrý Peter vs. zlý Jano Zápotočný
• témy: láska, boj medzi dobrom a zlom, vytrvalosť, spravodlivosť
• výrazná symbolika koní, predstavujú spojenie s prírodou a ľudské osudy
• príroda hrá kľúčovú úlohu, ovplyvňuje dej a atmosféru príbehu
• vzťah medzi Petrom a Magdalénou predstavuje čistú, úprimnú lásku
• Jano Zápotočný reprezentuje násilie, krutosť a zneužitie moci
• rozprávkový záver, kde dobro víťazí nad zlom
• výrazná lyrizácia, ktorá prepája príbeh s prírodnými a emocionálnymi motívmi
• tematika osudu a ľudskej vytrvalosti tvárou v tvár prekážkam
• dielo obsahuje sociálne prvky, zamerané na boj chudobných ľudí za svoje práva
• estetika slovenského vidieka, ktorá podporuje autenticitu príbehu
• využitie symboliky v postavách a udalostiach, ktoré vedú k očiste a spravodlivosti
• dôraz na morálne hodnoty, ako sú čestnosť a odvaha
• výrazný kontrast medzi dedinským a tuláckym spôsobom života

hlavné postavy:

• Peter: hlavný hrdina, čestný, citlivý a láskavý muž, ktorý sa snaží získať ruku svojej milovanej Magdalény
• Jano Zápotočný: bohatý gazda, ktorý je krutý, násilnícky a bezcitný, Peterov hlavný rival v láske k Magdaléne
• Magdaléna: Peterova dávna láska, ktorá je nútená vydať sa za Zápotočného, trpí jeho krutosťou
• Jozef Greguš: Magdalénin bratranec, ktorý sprevádza Petra a Jana na ceste
• Magdalénina matka (Maliarička): skúpa krčmárka, ktorá podporuje sobáš Magdalény s Janom
• Zápotočného sestra: svedkyňa bratovej krutosti, ktorá nakoniec privolá pomoc

stručný dej:
Peter, sirota, ktorého rodičia zahynuli pri požiari, cestuje po Slovensku a obchoduje s drevom. Jeho cesta ho zavedie do kraja, kde žije jeho dávna láska Magdaléna, s ktorou sa od detstva nevidel. Keď sa stretne s Magdalénou, zistí, že ju má stále rád, no Magdaléna mu stanoví podmienky: ak ju naozaj miluje, musí sa usadiť, postaviť dom a prísť po ňu s tromi gaštanovými koňmi. Medzitým sa však Magdaléna ocitne pod tlakom svojej matky, ktorá ju núti vydať sa za bohatého, no krutého Jana Zápotočného. Jano, poháňaný chamtivosťou a zlobou, násilne prepadne Magdalénu, čo ju donúti k sobášu. Peter, ktorý medzitým splnil dve z troch podmienok, sa vracia po Magdalénu, len aby zistil, že sa vydala za Zápotočného. Napriek sklamaniu sa Peter rozhodne zostať v dedine a dozvedá sa o utrpení, ktoré Magdaléna zažíva v nešťastnom manželstve. Zápotočný, v snahe Magdalénu potrestať, týra kone, najmä jedného gaštanového, ktorý je symbolom lásky medzi Petrom a Magdalénou. Keď Peter prichádza na pomoc, stáva sa svedkom toho, ako Jano brutálne týra koňa, čo nakoniec vedie k Janovej smrti, keď ho kôň udupe. Po Janovej smrti sa Magdaléna cíti poznačená a nešťastná, no Peter ju presviedča, aby s ním začala nový život. Magdaléna nakoniec súhlasí, vzdáva sa majetku a odchádza s Petrom, ktorý je presvedčený, že jeho láska jej pomôže nájsť pokoj a zabudnutie. Novela končí obrazom Petra, ako si šťastný odvádza Magdalénu na svojom gaštanovom koni, čím sa naplní rozprávkový motív víťazstva dobra nad zlom.

1.4. František Švantner

• narodil sa v Bystrej
• vyštudoval učiteľský ústav v Banskej Bystrici
• pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach
• neskôr pracoval ako referent Matice slovenskej
• venoval sa literárnej činnosti
• zomrel v Prahe
• medzi jeho najznámejšie diela patria súbor noviel Malka a romány Nevesta hôľ a Život bez konca

1.4.1. Malka

• Malka je novela s baladickým charakterom, založená na tragickom nedorozumení
• postavy sú zahalené tajomstvom, ich minulosť a vlastnosti sú čitateľovi neznáme
• príbeh je rozprávaný v prvej osobe valachom, ktorý je zamilovaný do Malky
• novela nesie všetky znaky slovenského naturizmu, vrátane lyriky a tajomného baladického sveta

stručný dej:
Príbeh novely Malka sa odohráva v prostredí slovenských salašov a je rozprávaný v prvej osobe valachom, ktorý je zamilovaný do Malky, mlčanlivého a hanblivého dievčaťa. Malka pracuje ako slúžka u krčmára, ktorý nedávno zmizol. Hoci valach Malku takmer nepozná, plánuje si ju vziať za ženu, no Malka sa musí najprv poradiť so svojím bratom. Na salaši sa objaví záhadný a hrozivý muž menom Šajban, o ktorom nikto nič nevie, okrem baču. Keď Malka na druhý deň odmietne valacha, ten zbadá, že sa stretáva so Šajbanom a nesprávne predpokladá, že Šajban je Malkin milý a že práve kvôli nemu bol odmietnutý. Valach si navyše myslí, že Šajban je vrah krčmára, a zo žiarlivosti ho udá žandárom. Keď sa valach pochváli Malke, že udaním Šajbana „pomstil“ svoju lásku, Malka mu odhalí pravdu – Šajban je jej brat, ktorý zabil krčmára, aby mohol utiecť do Ameriky a poslať Malku za ním. Malka sa ponáhľa, aby brata varovala, ale žandári ju predbehnú. Valach, cítiac vinu, sa pokúsi Šajbana zachrániť a zmätie žandárov, čo umožní Šajbanovi utiecť. Keď sa valach vráti na salaš s nádejou, že Malka mu odpustí, nájde ju mŕtvu, zastrelili ju žandári, keď sa snažila zachrániť svojho brata.

1.4.2. Nevesta hôľ

• román považovaný za vrchol slovenského naturizmu
• spája realitu s fantastickými a snovými prvkami
• hlavnou témou je prepojenie človeka s prírodou a jej tajomstvami
• dielo obsahuje výrazné lyrické a mýtické prvky
• prostredie románu je úzko prepojené s prírodou a horskou krajinou
• postavy sú zahalené tajomstvom, s nejasnými motiváciami a minulosťou
• prítomnosť iracionálnych prvkov a prelínanie reality s vidinami
• hlavná postava čelí vnútorným konfliktom a túžbam
• príroda a jej sily zohrávajú kľúčovú úlohu v deji
• román sa vyznačuje baladickou atmosférou a psychologickou hĺbkou

hlavné postavy:

• Hájnik (Libor): hlavná postava a rozprávač, ktorý sa vracia do rodného kraja po desiatich rokoch, aby prijal miesto hájnika; zápasí so svojimi túžbami a žiarlivosťou
• Zuna: tajomná, nepolapiteľná dievčina, dieťa prírody, ktorú dedinčania považujú za dievča ľahkých mravov; jej osud je prepojený s nadprirodzenými silami
• Tavo: uhliar a bývalý námorník, ktorý má nadprirodzenú silu a ochraňuje Zunu od detstva, verí v jej čistotu a nevinnosť
• On (záhadný tulák): najtajomnejšia postava románu, ktorá vzbudzuje strach a tieseň, nie je jasné, či je človekom alebo bytostným stvorením
• Eguš: kôň hájnika, ktorý ho verne sprevádza, symbolizuje spojenie hlavnej postavy s prírodou

stručný dej:
Hlavná postava, hájnik Libor, sa po desiatich rokoch strávených v meste vracia do svojho rodného kraja, aby prijal miesto hájnika. Pri návrate ho sprevádza jeho verný kôň Eguš. Na svojej ceste Libor spomína na svoje detstvo a na dievča Zunu, dcéru slepého mlynára, s ktorou sa kedysi kamarátil. Po príchode do dediny sa dozvedá, že Zuna, ktorú dedinčania považujú za dievča ľahkých mravov, vzbudzuje záujem krčmára Weinholda, ktorý ju chce získať len kvôli majetku jej otca. Zuna však zostáva tajomnou a nepolapiteľnou bytosťou, spojenou s prírodou a jej tajomstvami. Liborovi sa postupne vynárajú spomienky na detstvo a jeho vzťah so Zunou prerastá do silnej túžby. Do ich života vstupuje uhliar Tavo, bývalý námorník s nadprirodzenými schopnosťami, ktorý Zunu od detstva ochraňuje a verí v jej čistotu. Zuna však začne Libora nenávidieť a ich vzťah sa stáva čoraz viac komplikovaným. Medzitým sa v dedine začína objavovať záhadný tulák, ktorého prítomnosť vyvoláva strach a tieseň. Libor sa dozvedá, že Zuna je v zajatí ducha hôr, ktorý na seba berie podobu vlka alebo tuláka. Rozhodne sa vystopovať a zabiť tajomného vlka, aby oslobodil Zunu. Stretnutie s Tavom ho však vedie k poslednému stretnutiu so Zunou, kde zistí, že Zuna patrí tomu záhadnému bytostnému tvorovi, ktorý ju nakoniec dostane. Zuna sa ho pokúša zachrániť, no napokon ho zabije prehryznutím hrdla. Libor, ktorý pre lásku k Zune zanedbal svoje povinnosti, prichádza o miesto hájnika po tom, čo dedinské humno vyhorí, a v ňom zahynie aj jeho verný kôň Eguš. V závere románu Zuna zmizne, pretože vrchy a hole, ktoré ju vychovali, si ju napokon vzali ako svoju nevesta.