1.  Baroková literatúra (16. – 18. stor.)

spoločensko historické pomery:
Od druhej polovice 16. storočia Európou zmietali viaceré negatívne vplyvy. Osud Európy aj ľudí určovalo súperenie panovníckych rodov o moc, turecká expanzia, živelné pohromy a epidémie, násilie počas tridsaťročnej vojne a aj boje medzi katolíkmi a protestantmi. Viera v schopnosti a rozum človeka sa naštrbila. Rodí sa pesimizmus a beznádej. V krutých časoch sa človek obracia viac k Bohu a viere. V nových podmienkach musí nastať aj zmena myslenia. Preto vzniká nový myšlienkový, ale aj umelecký a kultúrny smer nazývaný barok.

• slovo barok pochádza z portugalského slova barocco, ktorým sa označovala veľká perla nepravidelného tvaru
• barok je popretím filozofického základu humanizmu a renesancie
• dôvera, že človek porozumie svetu svojím rozumom, je nahradená vierou
• radosť zo života je nahradená strachom zo smrti, ktorá v ťažkej historickej dobe reálne hrozila
• kolískou baroka je Taliansko a Španielsko
• dôvera v ľudský rozum a pozemské hodnoty sa strácajú
• rastie význam kresťanskej viery, večnosti a transcendentnosti
• baroková literatúra ideovo nadväzuje na stredovekú literatúru
• skutočnosť sa zobrazuje prostredníctvom znakov a symbolov
• vzniká pompézny knižný štýl so zložitými trópmi a figúrami
• autori menej využívajú reálny opis a vyjadrujú sa v symboloch, používajú alegóriu
• tématicky sa vracajú k Biblii, k obrane a upevneniu viery
• typické sú protiklady dobra a zla, túžby po večnom živote a strachu zo smrti, nádeje na vykúpenie a hrôzy z večného zatratenia, vyššieho a nižšieho až ľudového štýlu vyjadrovania
• popri ornamentálnom barokovom štýle sa píšu i jednoduché texty, zvyčajne didakticky zamerané na výchovu kresťana
• toto obdobie je veľmi bohaté na diela ľudovej slovesnosti, najmä povesti, rozprávky, historické a vojenské piesne

1.1. Ján Amos Komenský

• pedagóg, teológ, kňaz, biskup jednoty bratskej
• počas prenasledovania nekatolíkov musel ujsť
• žena a deti mu zomreli na mor
• v cudzine mali záujem hlavne o jeho pedagogické názory, zverovali mu zakladanie škôl a písanie učebníc
• Komenského dielo je humanistickou odpoveďou na problémy vtedajšej spoločnosti
• na národnú tragédiu i na osobné skúsenosti z exulantského života
• stredobodom jeho záujmu je človek ako prameň všetkého zla, ale i dobra
• venuje sa aj sociálnym, náboženským a politickým otázkam
• najvýznamnejšie osobnosti svetovej pedagogiky
• vypracoval systém pedagogiky ako vedy
• diela: Didactica magna (Veľká didaktika), Janua linguarum reserata (Brána jazykov otvorená), Informatorium školy mateřské, Opera didactica omnia (Zobrané didaktické diela), Schola ludus (Škola hrou), Orbis sensualium pictus (Svet v obrazoch)

1.1.1. Labyrint světa a ráj srdce

• nábožensko-filozofická báseň, v ktorej Komenský zobrazuje svet ako mesto
• autor vidí trpkú pravdu o svete a ľuďoch aj páchané neprávosti
• uteká z povrchného sveta do svojho vnútra
• a len tu nachádza Krista a pravý pokoj
• do protikladu stavia vonkajší svet a vnútro človeka, dobro a zlo

1.1.2. Didaktika magna

• má tridsaťtri kapitol
• Komenský preložil didaktiku do latinčiny
• čiastočne ju prepracoval, a tak vznikla Veľká Didaktika
• stala sa jeho najslávnejším a najcennejším dielom
• Veľkú Didaktiku obohatil ďalšími kapitolami, ktoré sa zaoberali organizáciou školy, systémom školy podľa vekuv
• prvej časti sa J. A Komenský zamýšľa nad cieľom výchovy
• dokazuje potrebu škôl a ich opravu
• človek sa stáva človekom len výchovou
• keď má byť výchova účinná, musí sa začať už v mladosti a každý by ju mal dostať
• základom zlepšenia školstva by mal byť presný poriadok ako je v prírode
• mravná výchova je preniknutá náboženstvom, je zastaralá
• odporúčal netrestať deti za nevedomosť

1.2. Slovenská baroková literatúra (1650-1780)

• barokové obdobie sa v Uhorsku vyznačovalo hospodárskym a spoločenským úpadkom
• opäť rastie moc feudálov a cirkvi
• administratívnym, náboženským a literárnym jazykom bola aj naďalej latinčina a slovakizovaná čeština

Literárny barok sa rozčleňuje na:
a) náboženský literárny barok – katolický a evanjelický
b) svetský literárny barok

• Náboženskú barokovú poéziu predstavujú katolícke a evanjelické spevníky
• v svetskej literatúre vznikajú nové žánre, ako napr. cestopisy, memoáre, životopisy, denníky
• spisovatelia v nich zachytili svoje zážitky z nedobrovoľných ciest Slovákov do a z tureckého zajatia
• k svetskej literatúre patrí aj baroková didakticko-reflexívna (mravoučná) poézia –
• prebásňovali sa v nej ľudové príslovia, ktoré obsahovali mravné ponaučenia a návody, ako sa zachovať v akejkoľvek životnej situácii.
• Jej predstaviteľmi bol Hugolín Gavlovič

1.2.1. Hugolín Gavlovič

• medzi najznámejšie dielo patrí Valašská škola – mravúv stodola
• obsahuje viac ako 1200 básní
• je napísaná silne slovakizovanou češtinou
• poskytuje životnú múdrosť a skúsenosti medzi pastiermi
• ponúka mravné ponaučenia a praktické rady o životných otázkach na základe náboženských, svetských a morálnych zásad
• cieľom je viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu
• objasňuje vzťah jednotlivca k Bohu, blížnym a spoločnosti
• pravé šťastie považuje za Božiu milosť
• odsudzuje poverčivosť a vieru v sny
• upozorňuje na nevyhnutnosť smrti a nabáda k bázni pred Bohom
• témy básní sú rozmanité: rodina, priateľstvo, mier, vzdelanie, vlasť a podobne
• ponaučenia zahŕňajú aj úvahy o opilstve a jeho vplyve na rodinu

Ukážky z diel:

Vlastenectvo:

• Velmi je hlúpý, kdo vlast svú tupí:

„Sladký je chre červíčkovi, když se v nem uláhne, a jak z neho kdy vyleze, zas se k nemu táhne. Sladká je vlas človekovi, v kterej se narodí, kterú sladkost v človekovi prirodzenost plodí.“

„Blázen je, kdo pred jinými vlast svú potupuje, s potupením svojej vlasti cudzú vychvaluje. Kdo vlast svoju potupuje, i sám seba haní, nevdečný je, kdo uctivost svojej matky nebrání.“

„Když je vlast v neuctivosti, i ten bez cti bývá, který v neuctivej vlasti narození mívá. A tým vetšé pro nevdečnost potupení získá, jak nálezky, cudzé mravy do svej vlasti vtíská.“

Opilstvo:

• Hle, človek opilý – žádnemu nemilý:

„Jestli se chceš, jako svedčí, opilstva varovat, tak sobe daj opilého človeka malovat: Nech bude neočesaný a sliny po brade, neumytý, nespúsobný, zaválaný všade. Slabé nohy, mrtvý jazyk a krvavé oči, vždycky letíc dolu nosem, čo s nohú pokorčí.“

„V hlave víno, v bruchu rozum, v údoch žádnej sily, tento nápis daj pod neho: Hle, človek opilý.“

„Tento človek neni človek, neb rozum utratil, když se zbytečným nápojem v hovado obrátil. A jak spadne do kaluže, bude postel jeho, a i svine tam líhajú z obyčeje svého.“